Práva dieťaťa

Práva dieťaťa

104/1991 Zb.

 

OZNÁMENIE

Federálneho ministerstva zahraničných vecí

Zmena: 50/2003 Z.z.

 

Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 20. novembra 1989 bol v New Yorku  prijatý Dohovor o právach dieťaťa. V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol Dohovor podpísaný v New Yorku 30. septembra 1990. S Dohovorom vyslovilo súhlas  Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ho ratifikoval. Ratifikačná listina bola uložená u  generálneho tajomníka OSN, depozitára Dohovoru, 7. januára 1991. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 49 ods. 1 dňom 2. septembra 1990. Pre Českú a  Slovenskú  Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991. Zmena  (uverejnená  pod  č. 50/2003  Z.z.)  nadobudla platnosť 18. novembra 2002 na základe článku 50 ods. 2 dohovoru.

 

DOHOVOR

O PRÁVACH DIEŤAŤA

 

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, majúc na zreteli, že podľa zásad  vyhlásených  v Charte Spojených  národov je  uznanie prirodzenej  dôstojnosti a rovných a nescudziteľných práv všetkých príslušníkov ľudskej rodiny základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, majúc  na  mysli, že ľud  Spojených  národov v Charte znova potvrdil svoju  vieru v základné ľudské  práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti a že vyjadril svoje  odhodlanie podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú úroveň pri väčšej slobode, uznávajúc, že Spojené národy vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv  a  v  medzinárodných  paktoch  o  ľudských právach vyhlásili a dohodli  sa na  tom, že  každému prislúchajú  v nich  ustanovené práva, a to bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia, pamätajúc, že vo Všeobecnej deklarácii  ľudských práv Spojené národy vyhlásili, že detstvo má nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, presvedčené,  že  rodina,  ako  základná  jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie  pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä detí, musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc, aby mohla bezo zbytku plniť svoju úlohu v spoločnosti, uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v  atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, majúc na zreteli, že dieťa musí  byť úplne pripravené žiť v spoločnosti  vlastným  životom a  vychované v duchu ideálov vyhlásených v Charte Spojených národov,  a to najmä v duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity, majúc na mysli, že potreba zabezpečiť dieťaťu osobitnú starostlivosť bola  zakotvená v Ženevskej  deklarácii práv dieťaťa z r. 1924 a v Deklarácii práv dieťaťa  prijatej Spojenými národmi v r. 1959 a uznaná vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte  o občianskych a  politických právach (najmä v článkoch  23  a  24),  v  Medzinárodnom  pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (najmä  v článku 10) a v štatútoch a príslušných dokumentoch odborných  organizácií a medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa starostlivosťou o blaho detí, majúc na  mysli, že ako  je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa prijatej  Valným  zhromaždením  Organizácie  Spojených  národov

  1. novembra 1959, „dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje  osobitné záruky,  starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom“, pamätajúc  na  ustanovenia  Deklarácie  sociálnych  a právnych zásad ochrany  a zabezpečenia blaha  detí, s osobitným ohľadom na vnútroštátnu a medzinárodnú  úpravu umiestňovania do inštitúcií náhradnej starostlivosti, Minimálnych  štandardných pravidiel OSN týkajúcich sa výkonu  súdnictva za  účasti mladistvých (Pekingské pravidlá),  Deklarácie  o  ochrane  žien  a  detí  za mimoriadnych udalostí a za ozbrojených konfliktov, uznávajúc, že  vo všetkých krajinách  sveta sú deti  žijúce vo výnimočne obťažných podmienkach a  že tieto deti vyžadujú osobitnú pozornosť, berúc náležitý  ohľad na význam  tradícií a kultúrnych  hodnôt každého národa pre ochranu a harmonický rozvoj dieťaťa, uznávajúc  význam  medzinárodnej  spolupráce  pre  zlepšovanie životných podmienok  detí v každej krajine a najmä v rozvojových krajinách, dohodli sa na nasledujúcom:

 

ČASŤ I

 

Článok 1

 

Na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.

 

Článok 2

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa pod ich jurisdikciou bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho  pôvodu, majetku, telesnej  alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné opatrenia na to, aby bolo dieťa chránené  pred všetkými formami diskriminácie alebo trestania, ktoré vyplývajú z postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo presvedčenia jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo členov rodiny.

 

Článok 3

 

  1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre  jeho blaho,  pričom berú   ohľad na  práva a  povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov  alebo iných  jednotlivcov právne za neho  zodpovedných, a  robia  pre  to všetky  potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu  detí zodpovedali štandardom ustanoveným  kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti  a ochrany zdravia,  počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru.

 

 

 

Článok 4

Štáty,  ktoré  sú  zmluvnou  stranou  Dohovoru,  urobia všetky potrebné zákonodarné, správne a iné opatrenia na vykonávanie práv uznaných  týmto  Dohovorom. Pokiaľ ide o  hospodárske, sociálne a kultúrne práva, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uskutočňujú   také   opatrenia   v   maximálnom   rozsahu  svojich prostriedkov  a  v  prípade   potreby  aj  v  rámci  medzinárodnej spolupráce.

 

Článok 5

 

Štáty,  ktoré  sú  zmluvnou   stranou  Dohovoru,  sa  zaväzujú rešpektovať  zodpovednosť,  práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou obyčajou, členov širšej  rodiny alebo  obce, zákonných  zástupcov alebo  iných osôb právne zodpovedných  za dieťa, ktoré  smerujú k zabezpečeniu  jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone  práv podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

 

Článok 6

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

 

Článok 7

 

  1. Každé dieťa je  registrované  ihneď  po  narodení a má od narodenia právo na meno, právo  na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je   možné,  právo   poznať  svojich   rodičov  a   právo  na  ich starostlivosť.

 

  1. Štáty, ktoré sú  zmluvnou  stranou  Dohovoru, zabezpečujú vykonávanie   týchto  práv   v  súlade so svojím vnútroštátnym zákonodarstvom a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných  medzinárodnoprávnych  dokumentov v tejto oblasti s osobitným  dôrazom  na  to,  aby  dieťa  nezostalo  bez  štátnej príslušnosti.

 

Článok 8

 

  1. Štáty, ktoré sú  zmluvnou  stranou  Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo  dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej  príslušnosti, mena a rodinných  záväzkov v  súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

 

  1. Ak je dieťa protizákonne alebo úplne pozbavené svojej totožnosti,  zabezpečia  mu  štáty,   ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, potrebnú pomoc a ochranu pre jej urýchlené obnovenie.

 

Článok 9

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od  svojich rodičov  proti ich  vôli, ibaže príslušné  úrady na základe  súdneho rozhodnutia a  v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné  v  záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom  konkrétnom prípade,  napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi  alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

 

  1. V akomkoľvek konaní podľa odseku 1 sa poskytuje všetkým dotknutým stranám možnosť zúčastniť sa na  konaní a oznámiť svoje stanoviská.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

 

  1. Ak oddelenie dieťaťa od rodičov je dôsledkom akéhokoľvek postupu štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, ako je väzba, uväznenie, vypovedanie,  deportácia  alebo  smrť  (včítane smrti, ktorá nastala z akejkoľvek príčiny v dobe, keď dotyčná osoba bola v opatrovaní  štátu) jedného alebo oboch  rodičov dieťaťa,  tento štát, ktorý  je zmluvnou stranou Dohovoru,  na požiadanie poskytne rodičom, dieťaťu,  alebo prípadne inému  členovi rodiny nevyhnutné informácie o mieste pobytu  neprítomného  (neprítomných)  člena (členov) rodiny, ibaže by  poskytnutie takej informácie odporovalo záujmu dieťaťa.  Štáty, ktoré sú zmluvnou  stranou Dohovoru, okrem toho  zabezpečia, aby  podanie takej  žiadosti samo  o sebe nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre dotknutú osobu (dotknuté osoby).

 

Článok 10

 

  1. Za účelom spojenia rodiny a  v súlade  so záväzkom  podľa čl. 9 ods. 1 štáty, ktoré  sú zmluvnou stranou Dohovoru, posudzujú žiadosti dieťaťa alebo jeho rodičov o vstup na územie štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, alebo o  jeho opustenie pozitívnym, humánnym a  urýchleným spôsobom. Štáty, ktoré  sú zmluvnou stranou Dohovoru,  ďalej  zabezpečia,  aby  podanie  takej žiadosti nemalo žiadne  nepriaznivé  dôsledky  pre  žiadateľa  alebo  členov  jeho rodiny.

 

  1. Dieťa, ktorého rodičia sa zdržiavajú v rôznych štátoch, má až na  výnimočné  okolnosti  právo  udržiavať  pravidelné osobné kontakty a priame styky s oboma  rodičmi. Za tým účelom a v súlade so  svojím záväzkom  podľa čl. 9  ods. 2 štáty,  ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,  uznávajú právo dieťaťa  a jeho rodičov  opustiť ktorúkoľvek  krajinu,  aj  svoju  vlastnú,  a  vstúpiť  do  svojej vlastnej krajiny.  Právo opustiť ktorúkoľvek  krajinu podlieha iba takým obmedzeniam,  ktoré ustanovuje zákon a  ktoré sú potrebné na ochranu   národnej  bezpečnosti,  verejného  poriadku,  verejného zdravia  alebo  morálky  alebo  práv  a  slobôd  iných  a ktoré sú v súlade s ostatnými právami uznanými v tomto Dohovore.

 

Článok 11

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracania späť.

 

  1. Za tým účelom sa budú štáty, ktoré sú zmluvnou  stranou Dohovoru, usilovať  o  uzavretie  dvojstranných  a mnohostranných dohôd a o prístup k existujúcim dohodám.

 

Článok 12

 

  1. Štáty, ktoré sú  zmluvnou  stranou  Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré  je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho  dotýkajú, pričom sa  názorom dieťaťa musí  venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

 

  1. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,  aby sa vypočulo  v  každom  súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to  buď  priamo,  alebo prostredníctvom  zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

 

Článok 13

 

  1. Dieťa má právo  na  slobodu  prejavu;  toto  právo zahŕňa slobodu vyhľadávať,  prijímať a rozširovať  informácie a myšlienky každého druhu, bez  ohľadu na hranice, či už  ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo akýmikoľvek inými prostriedkami podľa voľby dieťaťa.

 

  1. Výkon tohto práva môže podliehať určitým obmedzeniam, ale tieto obmedzenia  budú iba také,  aké ustanovuje zákon  a ktoré sú potrebné:
  2. a) na rešpektovanie práv alebo povesti iných;
  3. b) na ochranu národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky.

 

Článok 14

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú práva a povinnosti  rodičov,  a  v  zodpovedajúcich  prípadoch zákonných zástupcov, usmerňovať dieťa pri  výkone jeho práva spôsobom, ktorý zodpovedá jeho rozvíjajúcim sa schopnostiam.

 

  1. Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže byť podrobená iba takým obmedzeniam, aké predpisuje zákon a ktoré sú potrebné na ochranu verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo morálky alebo základných práv a slobôd iných.

 

Článok 15

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu združovania a slobodu pokojného zhromažďovania.

 

  1. Výkon týchto práv nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaný s výnimkou tých  obmedzení,  ktoré  ustanovuje  zákon  a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

 

Článok 16

 

  1. Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.

 

  1. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

 

Článok 17

 

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú dôležitú funkciu hromadných oznamovacích prostriedkov a zabezpečujú dieťaťu prístup   k   informáciám   a   materiálom   z  rôznych  národných a medzinárodných zdrojov, najmä takým, ktoré sú zamerané na rozvoj

sociálneho,  duchovného  a  mravného  blaha  dieťaťa  a  tiež jeho telesného  a  duševného  zdravia.  Za  tým  účelom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, povzbudzujú:

 

  1. a) hromadné oznamovacie prostriedky  k šíreniu informácií materiálov, ktoré sú pre dieťa sociálne a kultúrne prospešné a ktoré zodpovedajú duchu článku 29 tohto Dohovoru,
  2. b) medzinárodnú spoluprácu pri tvorbe, výmene a rozširovaní takých informácií a materiálov z rôznych kultúrnych, národných a medzinárodných zdrojov,
  3. c) tvorbu a rozširovanie kníh pre deti,
  4. d) hromadné oznamovacie prostriedky k tomu, aby brali osobitný ohľad na jazykové potreby detí patriacich k menšinovej skupine alebo domorodému obyvateľstvu,
  5. e) tvorbu zodpovedajúcich zásad ochrany dieťaťa pred informáciami a materiálmi škodlivými pre jeho blaho, majúc na  mysli ustanovenia článkov 13 a 18 Dohovoru.

 

Článok 18

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia  alebo v zodpovedajúcich  prípadoch  zákonní zástupcovia,  majú  prvotnú zodpovednosť  za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným  zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

 

  1. Za účelom zaručenia  a  podpory  práv  ustanovených týmto Dohovorom  poskytujú štáty,  ktoré sú  zmluvnou stranou  Dohovoru, rodičom a  zákonným zástupcom potrebnú pomoc  pri plnení ich úlohy výchovy detí a zabezpečujú rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou  Dohovoru, robia  všetky potrebné  opatrenia   na  to,  aby sa zabezpečilo právo detí pracujúcich rodičov využívať  služby a  zariadenia starostlivosti o deti, ktoré sú pre ne určené.

 

Článok 19

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné  zákonodarné, správne, sociálne a  výchovné opatrenia na ochranu detí  pred  akýmkoľvek  telesným  alebo duševným násilím, urážaním  alebo  zneužívaním, včítane sexuálneho  zneužívania, zanedbávaním  alebo  nedbanlivým  zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas  doby, keď sú v  starostlivosti jedného alebo oboch  rodičov, zákonných  zástupcov alebo  akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa.

 

  1. Tieto ochranné opatrenia zahŕňajú podľa potreby účinné postupy na vytvorenie sociálnych programov  zameraných  na poskytnutie nevyhnutnej podpory dieťaťu  a tým, ktorým sa zverilo, ako aj iné formy prevencie. Na  účely  zistenia,  oznámenia, postúpenia, vyšetrovania, liečenia a následné sledovanie uvedených prípadov  zlého  zaobchádzania  s  deťmi  zahŕňajú  takisto  podľa potreby postupy pre zásahy súdnych orgánov.

 

Článok 20

 

  1. Dieťa dočasne alebo  trvalo  zbavené   svojho  rodinného prostredia  alebo  dieťa,  ktoré  vo vlastnom záujme  nemôže byť ponechané v tomto prostredí, má  právo na osobitnú ochranu a pomoc poskytovanú štátom.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou  stranou Dohovoru,  zabezpečia takému  dieťaťu v  súlade so  svojím vnútroštátnym  zákonodarstvom náhradnú starostlivosť.

 

  1. Táto starostlivosť môže okrem iného zahŕňať odovzdanie do výchovy,  inštitút  „kafala“  podľa  islamského  práva,  osvojenie a v  potrebných  prípadoch   umiestnenie  do  vhodného  zariadenia starostlivosti o deti.  Pri voľbe riešenia treba  brať potrebný ohľad na žiadúcu kontinuitu vo  výchove dieťaťa a na jeho etnický, náboženský, kultúrny a jazykový pôvod.

 

Článok 21

 

Štáty, ktoré sú  zmluvnou stranou  Dohovoru a  ktoré uznávajú a (alebo) povoľujú  systém osvojenia, zabezpečia,  aby sa v prvom rade bral do úvahy záujem dieťaťa, a:

  1. a) zabezpečia, aby osvojenie  dieťaťa   povoľovali  len  na  to kompetentné  orgány,  ktoré  v  súlade s príslušným zákonom a v ustanovenom konaní  na  základe všetkých zodpovedajúcich a spoľahlivých  informácií  určia,  že  osvojenie je prípustné z hľadiska postavenia  dieťaťa vo vzťahu  k rodičom, príbuzným a zákonným zástupcom  a že, ak sa  to vyžaduje, dotknuté osoby dali vedomý súhlas na osvojenie po takom prejednaní, ktoré sa môže ukázať ako potrebné;
  2. b) uznávajú, že osvojenie v cudzej krajine možno považovať za náhradný spôsob starostlivosti o dieťa, pokiaľ dieťa nemožno odovzdať do  výchovy v zariadení  starostlivosti o deti  alebo rodine  osvojiteľa alebo sa oň nemožno starať iným vhodným spôsobom v krajine jeho pôvodu;
  3. c) zabezpečia, aby dieťa  osvojené  v  inej  krajine  využívalo rovnaké záruky  a práva, ktoré by  platili v prípade osvojenia vo vlastnej krajine;
  4. d) robia všetky opatrenia  potrebné  na  zabezpečenie toho, aby osvojenie v cudzej krajine neviedlo k neoprávnenému finančnému zisku zúčastnených osôb;
  5. e) podporujú v nevyhnutných   prípadoch  ciele  tohto  článku uzavieraním  dvojstranných  alebo  mnohostranných  dohôd alebo zmlúv a v ich rámci sa usilujú o  to, aby umiestnenie dieťaťa do starostlivosti v inej krajine uskutočňovali na to príslušné úrady alebo orgány.

 

Článok 22

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie  toho, aby dieťa žiadajúce  o priznanie postavenia  utečenca alebo ktoré sa v súlade  s platným medzinárodným  alebo vnútroštátnym  právom a  postupom považuje za utečenca,  nech už  je v  sprievode svojich  rodičov, iných  osôb, alebo bez sprievodu, dostalo  potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi   v oblasti  medzinárodného  humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

 

  1. Za tým účelom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou  Dohovoru, podporujú,  ak to  budú považovať za potrebné, súčinnosť  úsilí Spojených  národov a  iných príslušných  medzivládnych organizácií alebo nevládnych organizácií spolupracujúcich so Spojenými národmi na ochranu a pomoc takému  dieťaťu a na vyhľadávanie rodičov alebo iných členov rodiny dieťaťa –  utečenca s cieľom získať informácie potrebné  na jeho  opätovné spojenie  s rodinou.  Ak rodičov alebo iných členov  rodiny nemožno nájsť, poskytuje sa dieťaťu  rovnaká ochrana ako každému inému  dieťaťu  z akéhokoľvek  dôvodu trvale alebo prechodne  zbavenému svojej rodiny, ako  je ustanovené týmto Dohovorom.

 

Článok 23

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že duševne alebo telesne postihnuté dieťa má požívať plný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich  dôstojnosť,  podporujúcich sebadôveru a umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo postihnutého  dieťaťa na  osobitnú starostlivosť,  v závislosti od rozsahu existujúcich  zdrojov podporujú a  zabezpečujú oprávnenému dieťaťu a  osobám,  ktoré  sa  oň  starajú,  požadovanú   pomoc zodpovedajúcu stavu  dieťaťa a situácii rodičov  alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.

 

  1. Uznávajúc osobitné potreby postihnutého dieťaťa  sa pomoc v súlade s odsekom 2 poskytuje podľa možnosti bezplatne, s ohľadom na  finančné zdroje  rodičov alebo  iných osôb,  ktoré sa  o dieťa starajú, a je určená na zabezpečenie  účinného  prístupu postihnutého   dieťaťa k vzdelaniu, profesionálnej príprave, zdravotnej starostlivosti, rehabilitačnej starostlivosti, príprave na zamestnanie a odpočinok, a to spôsobom vedúcim k dosiahnutiu čo najväčšieho  zapojenia  dieťaťa  do  spoločnosti a čo najvyššieho stupňa   rozvoja   jeho   osobnosti,  včítane jeho  kultúrneho a duchovného rozvoja.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, v duchu medzinárodnej spolupráce podporujú výmenu zodpovedajúcich informácií v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti a medicínskeho, psychologického  a  funkčného  liečenia v prípade postihnutých detí,  včítane rozširovania a  prístupu k informáciám týkajúcim  sa   metód  rehabilitačnej  výchovy   a profesionálnej prípravy  na to,  aby štáty,  ktoré sú  zmluvnou stranou Dohovoru, mohli zlepšovať svoje možnosti a znalosti a prehĺbiť tak svoje skúsenosti v  týchto oblastiach. V tomto smere sa  berie osobitný ohľad na potreby rozvojových krajín.

 

Článok 24

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných zariadení. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou   Dohovoru,   sa  usilujú o zabezpečenie  toho,  aby  žiadne dieťa  nebolo pozbavené svojho práva na prístup k takým zdravotníckym službám.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou  Dohovoru, sledujú  plné uskutočňovanie tohto práva a najmä robia potrebné opatrenia:
  2. a) na znižovanie dojčenskej a detskej úmrtnosti;
  3. b) na zabezpečenie nevyhnutnej lekárskej pomoci a zdravotníckej starostlivosti pre  všetky deti s dôrazom  na rozvoj základnej lekárskej starostlivosti;
  4. c) na potieranie chorôb  a  podvýživy  tiež  v  rámci základnej lekárskej  starostlivosti, okrem  iného tiež  využívaním ľahko dostupnej  technológie  a   poskytovaním  dostatočne  výživnej

stravy  a  čistej  pitnej  vody,  pričom  sa  berie  ohľad  na nebezpečenstvá a riziká znečistenia životného prostredia;

  1. d) na poskytnutie zodpovedajúcej starostlivosti matkám pred aj po pôrode;
  2. e) na zabezpečenie toho, aby všetky  zložky spoločnosti,  najmä rodičia  a  deti,  boli  informované o zdraví a výžive detí, prednostiach kojenia, hygiene, sanitárnych   podmienkach prostredia detí  aj o predchádzaní nešťastným  prípadom, a aby

mali  prístup k  vzdelaniu  a  boli podporované  pri využívaní týchto základných znalostí;

  1. f) na rozvoj osvety a služieb v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti, poradenskej služby pre  rodičov  a výchovy k plánovanému rodičovstvu.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky účinné  a potrebné  opatrenia na  odstránenie všetkých  tradičných praktík škodiacich zdraviu detí.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú podporovať medzinárodnú spoluprácu na postupné dosiahnutie plného uskutočňovania práva uznaného v tomto článku.  V tejto súvislosti sa berie osobitný zreteľ na potreby rozvojových krajín.

 

Článok 25

 

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa, ktoré zverili príslušné orgány do starostlivosti, ochrany alebo liečenia telesného alebo duševného zdravia  náhradnému zariadeniu, na pravidelné  hodnotenie zaobchádzania  s dieťaťom a všetkých ďalších okolností spojených s jeho umiestnením.

 

Článok 26

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa  na  výhody  sociálneho zabezpečenia včítane sociálneho poistenia  a robia nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie plného uskutočňovania tohto práva v súlade s vnútroštátnym právom.

 

  1. Tieto výhody sa podľa situácie poskytujú s ohľadom na zdroje a možnosti  dieťaťa a  osôb, ktoré sa oň  starajú, ako aj s ohľadom na všetky ďalšie hľadiská, ktoré sú spojené so žiadosťou o poskytnutie  týchto  výhod  podanou  dieťaťom  alebo  v prospech dieťaťa.

 

Článok 27

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého  dieťaťa na  životnú úroveň  nevyhnutnú pre  jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj.

 

  1. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich  schopností   a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie  životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

 

  1. Štáty, ktoré sú  zmluvnou   stranou  Dohovoru,  v súlade s podmienkami  daného  štátu  a  v  rámci  svojich  možností robia potrebné opatrenia pre poskytovanie  pomoci rodičom a iným osobám, ktoré sa o dieťa starajú, na  uskutočňovanie tohto  práva a v  prípade   potreby  poskytujú  materiálnu pomoc a podporné programy, najmä v oblasti zabezpečenia  potravín,  šatstva a bývania.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie obnovy starostlivosti o dieťa zo strany rodičov alebo iných osôb, ktoré nesú za dieťa finančnú zodpovednosť, nech  už na území  štátu, ktorý je  zmluvnou stranou Dohovoru, alebo v zahraničí. Najmä v tých prípadoch, keď osoby, ktoré nesú za dieťa finančnú zodpovednosť, žijú v inom štáte než dieťa, štáty ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, podporujú prístup k medzinárodným dohodám  alebo uzavieranie takých  dohôd a takisto tak dosahujú iné zodpovedajúce dohody.

 

Článok 28

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na  vzdelanie a s  cieľom postupného uskutočňovania  tohto práva a na základe rovných možností najmä:
  2. a) zavádzajú pre všetky  deti  bezplatné  a  povinné  základné vzdelanie;
  3. b) podnecujú rozvoj rôznych   foriem stredného vzdelania zahŕňajúceho   všeobecné   a   odborné   vzdelanie,  robia  ho prijateľným  a  dostupným  pre  každé  dieťa  a  prijímajú iné

zodpovedajúce opatrenia, ako  je  zavádzanie bezplatného vzdelania  a, v  prípade  potreby,   poskytovanie  finančnej podpory;

  1. c) všetkými vhodnými prostriedkami sprístupňujú vysokoškolské vzdelanie pre všetky podľa schopností;
  2. d) sprístupňujú všetkým deťom informácie a poradenskú službu v oblasti vzdelania a odbornej prípravy na povolanie;
  3. e) prijímajú opatrenie na podporu pravidelnej školskej dochádzky a na zníženie počtu tých, ktorí školu nedokončia.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou  Dohovoru, robia  všetky opatrenia   nevyhnutné  na   to,   aby  sa  disciplína v škole zabezpečovala spôsobom zlučiteľným  s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa a v súlade s týmto Dohovorom.

 

  1. Štáty, ktoré sú   zmluvnou  stranou Dohovoru,  rozvíjajú podporujú  medzinárodnú  spoluprácu  vo  veciach  týkajúcich  sa vzdelania,  najmä  s  cieľom  prispieť  k  odstráneniu nevedomosti a negramotnosti vo svete a  s cieľom uľahčiť prístup k vedecko-technickým   poznatkom a moderným metódam výuky. V súvislosti  s  tým  sa  bude  brať  osobitný  ohľad na rozvojové krajiny.

 

Článok 29

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zhodujú, že výchova dieťaťa má smerovať k:
  2. a) rozvoju osobnosti dieťaťa,  jeho  nadania  a  rozumových  aj fyzických schopností v čo najširšom objeme;
  3. b) výchove zameranej na  posilňovanie  úcty  k  ľudským  právam a základným  slobodám, a  tiež k  zásadám zakotveným  v Charte Spojených národov;
  4. c) výchove zameranej na  posilňovanie  úcty  k rodičom dieťaťa, k svojej  vlastnej  kultúre,  jazyku  a  hodnotám,  k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu,  ako aj krajiny jeho pôvodu, a k iným civilizáciám;
  5. d) príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru,  znášanlivosti, rovnosti pohlavia a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu;
  6. e) výchove zameranej na   posilňovanie   úcty   k prírodnému prostrediu.

 

  1. Žiadna časť tohto článku alebo článku 28 sa nesmie vykladať spôsobom obmedzujúcim slobodu jednotlivcov a organizácií zriaďovať a riadiť výchovné inštitúcie. Za  všetkých  okolností  je  však potrebné zabezpečiť  dodržiavanie princípov ustanovených  v odseku

1 tohto  článku  a  podmienok,  aby  vzdelanie  poskytované týmito inštitúciami   zodpovedalo   minimálnym   štandardom   ustanoveným štátom.

 

Článok 30

 

V tých  štátoch, v ktorých existujú  etnické, náboženské alebo jazykové menšiny alebo osoby  domorodého pôvodu, nesmie sa dieťaťu patriacemu  k   takejto  menšine  alebo   domorodému  obyvateľstvu odopierať  právo spoločne  s príslušníkmi  svojej skupiny používať

vlastnú kultúru, vyznávať a  praktikovať svoje vlastné náboženstvo a používať svoj vlastný jazyk.

 

Článok 31

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na odpočinok a voľný  čas, na účasť  na hre a oddychovej činnosti  zodpovedajúcej jeho  veku, ako  aj na  slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti.

 

  1. Štáty, ktoré sú  zmluvnou  stranou  Dohovoru,  uznávajú a zabezpečujú  právo  dieťaťa  na  všestrannú  účasť  na kultúrnom a umeleckom  živote  a  napomáhajú  to,  aby  sa deťom poskytovali zodpovedajúce  a rovné  možnosti v kultúrnej, umeleckej  oblasti, oddychovej činnosti a využívaní voľného času.

 

Článok 32

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa  na  ochranu  pred   hospodárskym  vykorisťovaním  a pred vykonávaním  akejkoľvek  práce,  ktorá  môže  byť preň nebezpečná, alebo  brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila zdraviu dieťaťa  alebo  jeho  telesnému,  duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu rozvoju.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,  prijímajú zákonodarné,   správne,   sociálne a výchovné opatrenia na zabezpečenie vykonávania tohto článku. Za tým  účelom a s ohľadom na  príslušné ustanovenia  iných medzinárodných  dokumentov štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, najmä:
  2. a) určia najnižšiu vekovú hranicu  alebo  hranice pre  vstup do zamestnania;
  3. b) určia zodpovedajúcu úpravu  pracovného  času   a podmienok zamestnania;
  4. c) určia zodpovedajúce pokuty  alebo  iné  sankcie  na  účinné zabezpečenie plnenia tohto článku.

 

Článok 33

 

Štáty,  ktoré sú zmluvnou stranou  Dohovoru, prijímajú všetky nevyhnutné opatrenia, včítane zákonodarných, správnych, sociálnych a kultúrnych  opatrení, na  ochranu detí  pred nezákonným užívaním narkotických  a  psychotropných   látok  definovaných  príslušnými

medzinárodnými zmluvami a na zabránenie  využívania detí pri  ich nezákonnej výrobe a obchodovaní s týmito látkami.

 

Článok 34

 

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú chrániť dieťa pred všetkými formami sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania. Na zabezpečenie tohto  záväzku štáty  najmä prijímajú nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné medzinárodné opatrenia na zabránenie:

  1. a) zvádzania alebo donucovania  detí  k  akejkoľvek  nezákonnej sexuálnej činnosti;
  2. b) využívania detí na prostitúciu alebo na iné nezákonné sexuálne praktiky za účelom finančného obohacovania;
  3. c) využívania detí v pornografii a pri výrobe pornografických materiálov za účelom finančného obohacovania.

 

Článok 35

 

Štáty,  ktoré sú  zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú všetky nevyhnutné vnútroštátne,  dvojstranné a mnohostranné opatrenia na zabránenie únosu detí, predávaniu detí  a obchodovaniu s  nimi za akýmkoľvek účelom a v akejkoľvek podobe.

 

Článok 36

 

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, chránia dieťa pred všetkými ostatnými  formami  vykorisťovania,  ktoré  akýmkoľvek spôsobom škodia blahu dieťaťa.

 

Článok 37

 

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby:

  1. a) žiadne dieťa nebolo podrobené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému  alebo ponižujúcemu  zaobchádzaniu alebo trestaniu. Za trestné  činy spáchané osobami mladšími  ako osemnásť rokov sa  nebude  ukladať  trest  smrti  a  trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia na slobodu;
  2. b) žiadne dieťa nebolo nezákonne alebo svojvoľne pozbavené slobody. Zatknutie,  zadržanie  alebo  uväznenie  dieťaťa  sa vykonáva  v súlade  so zákonom   a používa  sa len  ako krajné opatrenie a na najkratší potrebný čas;
  3. c) s každým dieťaťom   pozbaveným   slobody   sa  zaobchádzalo s ľudskosťou a s úctou  k vrodenej dôstojnosti ľudskej bytosti a spôsobom, ktorý  berie ohľad na  potreby osoby daného  Predovšetkým musí byť každé  také dieťa umiestnené oddelene od

dospelých,  iba  ak  by  sa  uvážilo,  že  neoddeľovať  ho  od dospelých je  v jeho vlastnom  záujme, a s  výnimkou závažných okolností musí  mať právo udržiavať  písomný a priamy  styk so svojou rodinou;

  1. d) každé dieťa pozbavené slobody malo právo okamžitého prístupu k právnej alebo  inej zodpovedajúcej pomoci,  ako aj na  právo odvolávať   sa  na   súd  alebo   iný  právomocný,   nezávislý a nestranný  orgán   proti   rozhodnutiu  o odňatí  slobody a v   každom   takom    prípade   na   prijatie   neodkladného rozhodnutia.

 

Článok 38

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú uznávať a  zabezpečovať   dodržovanie noriem medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa na ne vzťahujú v prípade ozbrojených konfliktov a ktoré sa dotýkajú dieťaťa.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou  Dohovoru, robia  všetky vykonateľné opatrenia  na zabezpečenie toho, aby sa osoby,  ktoré nedosiahli vek  pätnástich rokov, priamo  nezúčastnili na bojových akciách.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou  Dohovoru,  sa zdržujú povolávania do  svojich ozbrojených síl osôb  mladších ako pätnásť rokov. Pri povolávaní osôb, ktoré  dosiahli vek pätnásť rokov, ale mladších ako osemnásť rokov, prijímajú prednostne osoby staršie.

 

  1. V súlade so  svojimi  záväzkami  podľa  medzinárodného humanitárneho  práva,   ktoré  majú  vzťah  k ochrane  civilného obyvateľstva za  ozbrojených konfliktov, štáty,  ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,  prijímajú všetky vykonateľné  opatrenia  na zabezpečenie ochrany detí postihnutých konfliktom a starostlivosti o ne.

 

Článok 39

 

Štáty, ktoré  sú zmluvnou  stranou  Dohovoru,  robia  všetky nevyhnutné  opatrenia na  podporu telesného  a duševného zotavenia a sociálnej reintegrácie dieťaťa, ktoré je obeťou akejkoľvek formy zanedbania,  využívania  za  účelom  finančného obohacovania alebo zneužívania, mučenia alebo inej formy krutého, neľudského alebo ponižujúceho  zaobchádzania  alebo   trestania  alebo  ozbrojeného konfliktu.  Zotavenie  a  reintegrácia  sa  uskutočňujú  v mieste a prostredí podporujúcom zdravie, sebaúctu a dôstojnosť dieťaťa.

 

Článok 40

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa   obvineného,   obžalovaného alebo uznaného za  vinné z porušenia trestného  práva na také  zaobchádzanie, ktoré rozvíja zmysel dieťaťa  pre dôstojnosť a česť,  ktoré znovu posilňuje úctu dieťaťa k ľudským právam a  základným slobodám iných a berie ohľad na vek  dieťaťa, napomáha znovuzačlenenie  a zapojenie dieťaťa  do prospešného pôsobenia v spoločnosti.

 

  1. Za tým účelom a s ohľadom na príslušné  ustanovenia medzinárodnoprávnych dokumentov  štáty, ktoré sú  zmluvnou stranou Dohovoru, najmä zabezpečujú, aby:
  2. a) žiadne dieťa nebolo obvinené, obžalované alebo uznané za vinné z porušenia trestného práva pre konanie alebo opomenutie, ktoré  nezakazovalo  vnútroštátne   alebo  medzinárodné  právo v čase, keď k nim došlo;
  3. b) každé dieťa obvinené alebo obžalované  z porušenia trestného práva malo prinajmenšom tieto nasledujúce záruky:
  4. i) považovať ho za nevinné až dovtedy, keď je podľa zákona preukázaná vina;
  5. ii) okamžite a priamo v potrebných prípadoch prostredníctvom jeho rodičov alebo  zákonného  zástupcu  informovať  ho o obvineniach proti  nemu vznášaných, a  mať pri príprave a uplatnení  svojej  obhajoby  právnu  alebo inú potrebnú pomoc;

iii) aby  vec  bez  odkladu   rozhodol  v  súlade  so  zákonom príslušný, nezávislý  a nestranný úrad  alebo súdny orgán v spravodlivom  procese v  prítomnosti právneho  zástupcu

alebo inej  zodpovedajúcej osoby a v prítomnosti rodičov alebo zákonných  zástupcov dieťaťa, ibaže  by sa zvážilo, že  ich prítomnosť,  najmä s  ohľadom na  vek a situáciu dieťaťa, nie je v jeho záujme;

  1. iv) aby nebolo nútené vypovedať alebo priznávať vinu; aby sa mohlo oboznamovať s výpoveďami svedkov buď priamo, alebo prostredníctvom iných a  aby sa  zabezpečila rovnoprávna účasť svedkov obhajoby a hodnotenie ich výpovedí;
  2. v) ak bolo rozhodnuté, že sa dieťa previnilo proti trestnému zákonu, aby toto rozhodnutie, ako aj akékoľvek v dôsledku toho prijaté opatrenia,  boli  v   súlade  so  zákonom

preskúmateľné vyšším právoplatným, nezávislým a nestranným orgánom alebo súdnym orgánom;

  1. vi) aby sa mu zabezpečila bezplatná pomoc tlmočníka, ak dieťa nerozumie jazyku používanému v konaní alebo ním nehovorí;

vii) aby sa  vo všetkých štádiách  konania plne uznávalo  jeho súkromie.

 

  1. Štáty, ktoré sú  zmluvnou  stranou  Dohovoru,  sa usilujú o vypracovanie zákonov a zákonných procedúr, o zriaďovanie orgánov a inštitúcií osobitne určených pre deti obvinené, obžalované alebo uznané za vinné z porušenia trestného práva a najmä o:
  2. a) určenie najnižšej vekovej hranice, pred ktorej dosiahnutím sa deti považujú za nespôsobilé porušiť trestné právo;
  3. b) v prípade potreby prijatia opatrení na zaobchádzanie s takými deťmi bez  použitia  súdnej  procedúry  za predpokladu plného dodržiavania ľudských práv a právnych záruk.

 

  1. Je nevyhnutné vytvoriť rôzne záruky, ako je opatrovateľská služba, pravidlá o poradenstve a dozore; konzultatívne  služby; zavedenie  skúšobnej  lehoty;   náhradná  starostlivosť;  programy vzdelávania a prípravy zabezpečenia takého zaobchádzania s deťmi, ktoré  zodpovedá  ich  blahu,  ako  aj  ich  pomerom  a spáchanému deliktu.

 

Článok 41

 

Nič v tomto Dohovore sa nedotýka ustanovení, ktoré vo väčšej miere  napomáhajú  uskutočnenie  práv  dieťaťa  a  ktoré  môžu byť obsiahnuté v

  1. a) právnom poriadku štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo
  2. b) medzinárodnom práve, ktoré je pre taký štát záväzné.

 

ČASŤ II

 

Článok 42

 

Štáty,  ktoré  sú  zmluvnou stranou  Dohovoru,  sa  zaväzujú s využitím   zodpovedajúcich    prostriedkov široko informovať o zásadách a ustanoveniach tohto Dohovoru tak medzi dospelými, ako aj medzi deťmi.

 

Článok 43

 

  1. Pre zisťovanie pokroku  dosiahnutého  štátmi,  ktoré  sú zmluvnou  stranou Dohovoru,  pri plnení záväzkov prijatých  týmto Dohovorom  sa zriaďuje  Výbor  pre  práva dieťaťa,  ktorý vykonáva určené funkcie.

 

  1. Výbor sa skladá z osemnástich odborníkov vysokého morálneho charakteru a uznávaných schopností v oblasti, ktorá je predmetom tohto  Dohovoru.  Členov  výboru  volia  štáty,  ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,  z radov ich štátnych  príslušníkov a vykonávajú

túto  funkciu  ako  súkromné  osoby, pričom sa berie  ohľad na spravodlivé zemepisné rozdelenie a na zastúpenie hlavných právnych systémov.

 

  1. Členovia výboru sa volia tajným hlasovaním zo zoznamu osôb navrhnutých štátmi,  ktoré  sú  zmluvnou  stranou Dohovoru. Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou  Dohovoru, môže zo svojich občanov vymenovať jednu osobu.

 

  1. Prvé voľby do  výboru  sa  konajú  najneskôr  do šiestich mesiacov odo  dňa, keď tento  Dohovor nadobudne účinnosť,  a potom každé dva roky. Najmenej štyri  mesiace predo dňom konania každých volieb  generálny tajomník  Spojených národov  listom vyzve štáty, ktoré  sú  zmluvnou  stranou   Dohovoru,  aby  do  dvoch  mesiacov predložili svoje návrhy. Generálny  tajomník potom pripraví zoznam všetkých  takto navrhnutých  osôb  v  abecednom poriadku  s udaním štátu, ktoré tieto  osoby navrhli, a predloží ho  štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

 

  1. Voľby sa konajú na zasadaniach štátov, ktoré sú  zmluvnou stranou  Dohovoru,   zvolaných  generálnym  tajomníkom   do  sídla Spojených národov.  Na týchto zasadaniach, na  ktorých dve tretiny štátov, ktoré  sú zmluvnou stranou Dohovoru,  tvoria kvórum, sú do výboru  zvolené tie  osoby,  ktoré  dostanú najväčší  počet hlasov a absolútnu  väčšinu  hlasov  prítomných  a  hlasujúcich zástupcov štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

 

  1. Členovia výboru sa volia na obdobie  štyroch rokov. Vystupujúceho člena  možno voliť znova,  ak je navrhnutý.  Funkčné obdobie piatich  členov výboru zvolených v  prvých voľbách uplynie koncom  druhého  roka; bez  meškania  po  prvých voľbách predseda vyžrebuje na zasadaní mená týchto piatich členov.

 

  1. Ak člen výboru  zomrie  alebo  odstúpi  alebo oznámi, že z akéhokoľvek  dôvodu  nemôže  ďalej  plniť svoje  povinnosti  vo výbore, štát,  ktorý  je  zmluvnou  stranou  Dohovoru  a ktorý ho navrhol  za  kandidáta,  vymenuje  iného  svojho  občana, ktorý so súhlasom výboru vykonáva funkciu po zvyšok funkčného obdobia.

 

  1. Výbor vypracuje vlastný rokovací poriadok.

 

  1. Výbor zvolí svojich funkcionárov na obdobie dvoch rokov.

 

  1. Zasadania výboru sa normálne  konajú  v sídle Spojených národov alebo v inom vyhovujúcom mieste určenom výborom. Výbor sa pravidelne schádza raz ročne. Dobu trvania zasadania výboru určujú a v prípade  potreby kontrolujú štáty,  ktoré sú zmluvnou  stranou Dohovoru,  na  svojom  zasadaní, s  výhradou  schválenia  Valným zhromaždením.

 

  1. Generálny tajomník Spojených národov  poskytne personál a zariadenie potrebné na účinné plnenie funkcií výboru podľa tohto Dohovoru.

 

  1. So súhlasom Valného zhromaždenia dostanú členovia výboru utvoreného podľa tohto  Dohovoru odmenu  z prostriedkov Spojených národov za podmienok, o ktorých rozhodne Valné zhromaždenie.

 

Článok 44

 

  1. Štáty, ktoré sú  zmluvnou  stranou  Dohovoru, sa zaväzujú predkladať prostredníctvom generálneho tajomníka Spojených národov správy o  opatreniach prijatých na uvedenie  práv uznaných v tomto Dohovore do  života a o  pokroku, ktorý sa  dosiahol pri používaní týchto práv:
  2. a) do dvoch rokov odo dňa, čo sa stali zmluvnou stranou Dohovoru;
  3. b) potom každých päť rokov.

 

  1. V správach podľa  tohto  článku  sa  poukáže  na prípadné skutočnosti a  ťažkosti, ktoré sa  týkajú stupňa plnenia záväzkov podľa tohto Dohovoru. Správy  takisto  obsahujú  informácie dostatočné na to,  aby  sa  zabezpečil   úplný  prehľad  výboru o vykonávaní Dohovoru v príslušnej krajine.

 

  1. Štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, ktorý predložil výboru komplexnú úvodnú  správu, nemusí v nasledujúcich správach predložených  na  základe  odseku  1  písm. b)  opakovať  základné informácie prv poskytnuté.

 

  1. Výbor môže od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, požadovať ďalšie informácie významné pre vykonávanie Dohovoru.

 

  1. Výbor prostredníctvom Hospodárskej a sociálnej Rady predkladá Valnému zhromaždeniu  Spojených národov  každé dva roky správu o svojej činnosti.

 

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou  Dohovoru, svoje  správy sprístupňujú širokej verejnosti vo vlastnej krajine.

 

Článok 45

 

Pre zabezpečenie účinného vykonávania Dohovoru a podnecovania medzinárodnej spolupráce v oblasti upravenej týmto Dohovorom:

  1. a) Odborné organizácie, UNICEF a iné  orgány Spojených  národov majú  právo  byť  prítomné  na  rokovaní  o  vykonávaní  tých ustanovení  tohto  Dohovoru,  ktoré  spadajú  do  oblasti  ich činnosti. Výbor môže vyzvať  odborné organizácie, UNICEF a iné

príslušné  orgány  podľa  svojej   úvahy,  aby  podali  názory odborníkov na vykonávanie Dohovoru v oblastiach spadajúcich do ich činnosti.

  1. b) Výbor podľa svojej úvahy postupuje odborným organizáciám, UNICEF  a  iným  príslušným  orgánom  správy,  ktoré  došli od štátov,  ktoré   sú  zmluvnou  stranou   Dohovoru,  obsahujúce požiadavku  alebo ukazujúce  na potrebu  technickej rady alebo

pomoci,  prípadne  doplnené o poznámky alebo návrhy výboru týkajúce sa týchto požiadaviek alebo oznámení.

  1. c) Výbor môže odporučiť  Valnému  zhromaždeniu,  aby  požiadalo generálneho  tajomníka, aby  z poverenia  Valného zhromaždenia vykonal zisťovania týkajúce sa špecifických otázok, ktoré majú vzťah k právam dieťaťa.
  2. d) Výbor môže robiť návrhy a všeobecné odporúčania založené  na informáciách  získaných  na  základe  článkov  44  a  45 tohto Dohovoru.  Tieto návrhy  a všeobecné  odporúčania sa postupujú dotknutému  štátu, ktorý  je  zmluvnou   stranou  Dohovoru, a oznamujú   Valnému   zhromaždeniu zároveň s prípadnými pripomienkami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

 

ČASŤ III

 

Článok 46

 

Tento Dohovor je otvorený na podpis všetkým štátom.

 

Článok 47

 

Tento  Dohovor  podlieha  ratifikácii.  Ratifikačné listiny sa ukladajú u generálneho tajomníka Spojených národov.

 

Článok 48

 

Tento  Dohovor  zostáva  otvorený  na  prístup všetkým štátom. Listiny o  prístupe sa ukladajú u  generálneho tajomníka Spojených národov.

 

Článok 49

 

  1. Tento Dohovor nadobudne platnosť tridsiaty deň po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Spojených národov.

 

  1. Pre každý štát, ktorý  Dohovor  ratifikoval alebo  k nemu pristúpil po uložení dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne Dohovor  platnosť tridsiaty  deň po uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.

 

Článok 50

 

  1. Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže navrhnúť zmenu Dohovoru  a predložiť  ju generálnemu  tajomníkovi Spojených národov. Generálny  tajomník potom   oboznámi s pozmeňovacím návrhom štáty, ktoré  sú zmluvnou stranou Dohovoru, so  žiadosťou, aby  mu oznámili,  či sú  pre zvolanie  konferencie štátov,  ktoré  sú  zmluvnou  stranou  Dohovoru,  ktorá  by  návrh posúdila a rozhodla o  ňom.  Generálny   tajomník  zvolá  túto konferenciu  pod  záštitou  Organizácie  Spojených národov, ak sa vysloví   aspoň  tretina   štátov  pre   jej  usporiadanie.  Každý pozmeňovací návrh  prijatý  väčšinou  štátov,  ktoré  sú zmluvnou stranou  Dohovoru,  prítomných  a  hlasujúcich  na  konferencii sa

predloží  Valnému  zhromaždeniu Organizácie  Spojených národov na schválenie.

 

  1. Zmena odsúhlasená na základe  odseku   1  tohto  článku nadobudne   platnosť,  ak   bude  schválená Valným zhromaždením Spojených národov a prijatá  dvojtretinovou väčšinou štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

 

  1. Ak nadobudne zmena platnosť, stáva sa záväznou pre štáty, ktoré  sú zmluvnou  stranou  Dohovoru,  ktoré ho  prijali. Ostatné štáty, ktoré sú zmluvnou stranou  Dohovoru, sú naďalej viazané len ustanoveniami  tohto  Dohovoru  a  ktorýmikoľvek  predchádzajúcimi zmenami, ktoré prijali.

 

Článok 51

 

  1. Generálny tajomník Spojených národov prijíma  a rozosiela všetkým štátom  text výhrad, ktoré  štáty urobili pri  ratifikácii alebo prístupe k Dohovoru.

 

  1. Výhrada nezlučiteľná s predmetom a účelom tohto Dohovoru, sa nepripúšťa.

 

  1. Výhrady môžu byť kedykoľvek  odvolané oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi  Spojených národov, ktorý  o tom informuje všetky  štáty.  Také  oznámenie  je  účinné  dňom,  v  ktorom bolo doručené generálnemu tajomníkovi.

 

Článok 52

 

Štát, ktorý  je zmluvnou stranou Dohovoru,  môže tento Dohovor vypovedať  písomným  oznámením  generálnemu  tajomníkovi Spojených národov. Vypovedanie sa  stane účinným jeden rok po  dni, v ktorom bolo doručené generálnemu tajomníkovi.

 

Článok 53

 

Tento Dohovor  bude uložený u  generálneho tajomníka Spojených národov.

 

Článok 54

 

U generálneho tajomníka Spojených národov bude uložený pôvodný text   tohto   Dohovoru,   ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie má rovnakú platnosť.

 

Na dôkaz  toho podpísaní splnomocnenci, ktorí  sú na to riadne poverení svojimi vládami, podpísali tento Dohovor.

 

Dané v New Yorku 20. novembra 1989.

Related Projects

JUDr. Miroslav Koníček - author

LEAVE A REPLY