• Chcete mať svoj majetok pod kontrolou? Alebo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

    Chcete mať svoj majetok pod kontrolou? Alebo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam Jednou z najbežnejších vecí, s ktorou sa na mňa ľudia obracajú v mojej advokátskej praxi, je, aby som im zrušil a vyporiadal (slovo „vyporiadať“ je terminus technicus zavedený Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Zb., hoci v hovorovej reči je asi vhodnejšie slovo „vysporiadať“. Pre potreby tohto článku však budem používať pojem „vyporiadať“ v príslušnom gramatickom tvare) právne vzťahy k nehnuteľnosti, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve. Dôvod je pre nich prostý, nechcú sa deliť o výhody takého majetku s ostatnými ľuďmi z viacerých dôvodov. Napr. ťažšie rozhodovanie všetkých spoluvlastníkov o nakladaní s nehnuteľnosťou pre rozdielne majetkové pomery spoluvlastníkov; pre rozdielne snahy o nakladaní s vecou v budúcnosti (jedni chcú tam podnikať, iní chcú vec užívať, ďalší rekonštruovať alebo predať), pre citové väzby k nehnuteľnosti a podobne. Ako začať? Základ, od ktorého potom rozvíjam ďalší postup s klientom je, aby mi klient prezentoval svoju víziu k nehnuteľnosti pre budúcnosť. Táto vízia je však závislá aj od súčasného stavu právnych vzťahov k nehnuteľnosti, predovšetkým od výšky spoluvlastníckeho podielu klienta, od písomných alebo aj ústnych dohôd medzi spoluvlastníkmi ohľadne hospodárenia s nehnuteľnosťou, od finančných možností klienta a v neposlednom rade aj od doterajšej praxe spoluvlastníkov pri užívaní tejto veci. Pod nehnuteľnosťou (vecou) mám na mysli buď stavbu, pozemok, byt, alebo čokoľvek, čo je nejakým spôsobom pevne spojené so zemou. Ako sa správajú a rozhodujú spoluvlastníci? Je potrebné si uvedomiť, že na základe právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a  povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou (napr. spôsob užívania, prenajímanie pre iné osoby ako spoluvlastníkov, opravy, údržba, rekonštrukcia a pod.) rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. V prípade rovnosti hlasov alebo ak nemožno dospieť k väčšinovej dohode, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci podať žalobu, aby v spore rozhodol súd. Pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou zákon nepredpisuje nijaký osobitný postup, vyžaduje sa však, aby účastníkmi dohody boli všetci spoluvlastníci. Odporúčam, aby dohoda bola písomná, lebo sa ľahšie dokazuje, čo presne bolo dohodnuté a aká bola vôľa každého zo spoluvlastníkov. Má to význam aj pre menšinových spoluvlastníkov, ktorí môžu požadovať, aby v dohode bol vyjadrený ich prípadný nesúhlas s nakladaním s vecou. V prípade písomnej dohody o hospodárení so spoločnou vecou má investujúci spoluvlastník voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu vynaložených prostriedkov. Oplatí sa investovať do spoločnej nehnuteľnosti? Pokiaľ by išlo o investíciu na nevyhnutné opravy alebo údržbu, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla už počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu samotným vynaložením investície. Pokiaľ by nešlo o investíciu na nevyhnutné opravy alebo údržbu, povinnosť neinvestujúceho spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva. Kde a ako získam informácie o mojej nehnuteľnosti? Výšku spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti si klient môže ľahko zistiť. Po prihlásení na www.katasterportal.sk na jeho list vlastníctva za klientovým menom je zlomok, ktorý predstavuje výšku jeho spoluvlastníckeho podielu. Súčet všetkých zlomkov na konkrétnom liste vlastníctva by mal byť 1/1, teda 100%. (Sú však aj prípady, že v katastri nehnuteľností sú zapísané iba niektoré spoluvlastnícke podiely, zvyšné nie sú zverejnené. Dôvody pre to sú rôzne, toto však presahuje potreby tohto článku, vysvetlím to v niektorom z budúcich článkov). Odporúčam použiť ako vyhľadávač Internet Explorer z dôvodu scriptov. Potom je možné si zobraziť a vytlačiť aj mapu s hranicami pozemku alebo pôdorys stavby. Pokiaľ klient nie je počítačovo zručný, vyhľadávam potrebné informácie na internete za prítomnosti klienta. Jednou z možností ako si klient môže zvýšiť svoj spoluvlastnícky podiel je, že nadobudne spoluvlastnícky podiel iného spoluvlastníka. Dôležité je však upozorniť, že ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú ostatní spoluvlastníci zákonné predkupné právo s výnimkou, že ide o prevod na blízku osobu (napr. z otca na dcéru). Porušenie zákonného predkupného práva pri vkladovom konaní však v súčasnosti katastrálne odbory neskúmajú. Poškodené osoby potom majú možnosť dovolať sa takého porušenia žalobou na súde. Podmienkou však je, že musia preukázať naliehavý právny záujem, inak súd žalobu zamietne. Bližšie to tu nebudem rozvíjať, lebo by to bolo nad rozsah tohto článku. Vrátim sa k tomu v niektorom z budúcich článkov. Čo je pre vás dôležité vo vzťahu k vášmu majetku?  Aké máte možnosti pre svoje rozhodnutie? Pokiaľ chce mať klient svoj majetok pod kontrolou, musí byť výlučným vlastníkom takejto nehnuteľnosti. Dosiahnuť to môže zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva buď formou písomnej dohody so všetkými spoluvlastníkmi (Práva na uzavretie takej dohody sa nemožno vopred vzdať a ani ho nijako obmedziť.), pre ktorú sa vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností, alebo rozhodnutím súdu, pričom stranami súdneho sporu musia byť všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti. Navyše rozhodnutie súdu je neistá záležitosť, lebo žalobným petitom ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti súd nie je viazaný. Vážne komplikácie pri spisovaní dohody alebo žaloby na súd môžu nastať, keď niektorý spoluvlastník už nežije (a dedičia nemajú záujem spoluvlastnícky podiel predediť) alebo spoluvlastník je neznámy. Neznámych spoluvlastníkov zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. S mŕtvymi spoluvlastníkmi nemožno uzavrieť žiadne dohody a nemožno ich ani žalovať, lebo smrťou stratili procesnú subjektivitu. Vzhľadom k rozsahu tejto problematiky sa tejto problematike budem venovať v inom článku. Spoluvlastníci nie sú pri dohode o spôsobe vyporiadania nijako viazaní a môžu sa dohodnúť akýmkoľvek spôsobom, ich dohoda však nesmie byť v rozpore so zákonom, ani byť v rozpore s dobrými mravmi. Ktorá zákonná norma upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom? Podľa § 142 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom v minulosti. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. Aké sú postupy v súdnom konaní? V súdnom konaní sa súd najprv musí zaoberať otázkou, či je prakticky možné vec rozdeliť a až vtedy, keď súd dôjde k záveru, že vec nie je možné reálne rozdeliť, potom zvažuje možnosť prikázať vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov nemal záujem nadobudnúť vec, potom súd pristúpi k predaju veci a rozdeleniu finančného výťažku. Súdny rozsudok aj s prípadným geometrickým plánom je podkladom na zmeny zápisov v katastri nehnuteľností. Reálne rozdelenie nehnuteľností V prípade reálneho rozdelenia veci musíme rozlišovať, či sa jedná o stavbu alebo o pozemok. Rozdelenie stavby V prípade rozdelenia stavby je rozhodujúce, či v dôsledku rozdelenia vznikne nová samostatná vec. O rozdelení stavby možno uvažovať aj pri vynaložení určitých investícií, je však dôležitý postoj jednotlivých spoluvlastníkov k takým investíciám pri delení. Rozdelenie stavby musí byť v súlade so stavebnými predpismi. Prípustné nie je delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len delenie vertikálne, pričom výsledkom delenia musí byť niekoľko stavieb, ktoré budú spĺňať podmienky samostatných vecí, ktoré nemusia byť rovnako hodnotné, inak je stavba reálne nedeliteľná. Rozdelenie pozemkov V prípade pozemkov je delenie jednoduchšie. Realizovanie delenia sa vykoná formou geometrického plánu. V prípade delenia pozemkov je však nutné pamätať, aby nedošlo k drobeniu pozemkov. Podľa § 23 zákona č. 180/1995 Z.z. rozdelením jestvujúcich pozemkov v extraviláne (mimo zastavaného územia obce) nesmie vzniknúť pozemok menší ako 2 000 m2 ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo pozemok menší ako 5 000 m2 ak ide o lesný pozemok. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je nutné brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale aj prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu delenia, pričom je nutné prihliadať na tvar, celkovú plochu a zastavanosť novovytváraného pozemku stavbami. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé nové pozemky užívať len s nejakými obmedzeniami. Pokiaľ tak nie možné pozemok rozdeliť, nie je taký pozemok v súdnom konaní deliteľný. Prikázanie nehnuteľnosti za finančnú náhradu Pokiaľ nie je nehnuteľnosť (stavba alebo pozemok) reálne deliteľný, súd pristupuje k úvahám o prikázaní takej nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú finančnú náhradu (pri výške finančnej náhrady sa vychádza zo znaleckého posudku a záujmu spoluvlastníkov na takom vyporiadaní). Zásadne sa prikazuje celá vec. Pri tom súd prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na minulé násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súd by nemal prikázať vec takému spoluvlastníkovi, ktorý by chcel vec po skončení súdneho konania ďalej predať. Pokiaľ žiadny zo spoluvlastníkov neprejaví záujem na prikázaní veci, potom súd pristúpi k nariadeniu predaja. Táto forma vyporiadania má však riziká. Ak sa vec nepodarí predať, súd konanie zastaví a naďalej ostávajú zachované všetky spoluvlastnícke vzťahy. Možnosť súdu nezrušiť podielové spoluvlastníctvo je skôr výnimočné. Je viazané na dôvody hodné osobitného zreteľa. Napr. ak v nehnuteľnosti býva staršia osoba, ktorá tam prežila celý život a má k nehnuteľnosti citové väzby (napr. rodičovský dom, ktorý sama pomáhala stavať). Môže súd zriadiť k nehnuteľnosti vecné bremeno? V súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prichádza súdu do úvahy aj zriadenie vecných bremien napr. pre potreby vyriešenia problémov spoločných prípojok (elektrické, vodovodné, kanalizačné a pod.), prípadne aj prístup k cestnej komunikácii. Na zriadenie vecného bremena súd nepotrebuje návrh strany súdneho konania. Chcete mať svoj majetok pod kontrolou? Čo dodať na záver? Na záver chcem iba podotknúť, že podľa Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Okrem iného to znamená, že pokiaľ ste vlastníkom nehnuteľnosti, ste zodpovedný za jej stav. Za určitých okolností môže napr. stavebný úrad nariadiť demoláciu stavby, ktorej hrozí zrútenie, a to na náklady vlastníka takej stavby. Tiež chcem podotknúť, že ignorovanie vlastníctva nehnuteľností nie je najvhodnejší postoj. Právo je možné účinnejšie použiť pre tých, ktorý sú pripravený. Vzhľadom k zložitosti vyššie uvedenej problematiky odporúčam, aby ma záujemca navštívil v mojej advokátskej kancelárii po vopred dohodnutom termíne konzultácie na tel. č. 0908 273 274. S úctou JUDr. Miroslav Koníček, advokát so sídlom v Ružomberku, A. Bernoláka 6.
  • advokátska tarifa 2019

    VÝPOČTOVÝ ZÁKLAD Podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v I. polroku 2018 980 eur V zmysle príslušných ustanovení vyhlášky a pre ľahšiu orientáciu ďalej uvádzame zlomky výpočtového základu:
    • 1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 2, § 12 ods. 3 písm. c) t.j.163,33 eur
    • 1/8 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. b t.j.122,50 eur
    • 1/12 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. a) t.j. 81,67 eur
    • 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1) t.j. 75,38 eur
    • 1/24 výpočtového základu (§ 12 ods. 1 a 2 ) t.j.40,83 eur
    • 1/60 výpočtového základu (§ 17 ods. 1) t.j. 16,33 eur
    • 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) t.j. 9,80 eur
    Výška výpočtového základu na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3 (§ 1 ods. 4 vyhlášky). Podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v I. polroku 2015 (858 eur)
    • 1/6 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. c) t.j. 143,00 eur
    • 1/8 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. b) t.j. 107,25 eur
    • 1/12 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. a) t.j. 71,50 eur
    • 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1) t.j. 66,00 eur
    • 1/24 výpočtového základu (§ 12 ods. 1 a 2) t.j. 35,75 eur
    • 1/60 výpočtového základu (§ 17 ods. 1) t.j. 14,30 eur
    • 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) t.j. 8,58 eur
  • tarifa na rok 2016

    VÝPOČTOVÝ ZÁKLAD  Podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v I. polroku 2015  858 eur  V zmysle príslušných ustanovení vyhlášky a pre ľahšiu orientáciu ďalej uvádzame zlomky výpočtového základu:  – 1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 2, § 12 ods. 3 písm. c), t. j. 143 eur, – 1/8 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. b), t. j. 107,25  eur, – 1/12 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. a), t. j. 71,50  eur, – 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1), t. j. 66 eur, – 1/24 výpočtového základu (§ 12 ods. 1 a 2), t. j. 35,75  eur, – 1/60 výpočtového základu (§ 17 ods. 1), t. j. 14,30  eur, – 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 8,58 eur.      Správna výška výpočtového základu na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch za rok 2012 je nasledovná : 1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 2, § 12 ods. 3 písm. c), t. j.127,16 eur, 1/8 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. b), t. j. 95,37 eur, 1/12 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. a), t. j. 63,58 eur, 1/24 výpočtového základu (§ 12 ods. 1 a 2), t. j. 31,79 eur, 1/60 výpočtového základu (§ 17 ods. 1 a 3), t. j. 12,71 eur, 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 7,63 eur. 
  • Volkswagen a náhrada škody

    V USA odhalili, že v dieselových motoroch vo vozidlách značky Volkswagen bol inštalovaný podvodný softvér, ktorý mal rozpoznať emisnú skúšku a následne znížiť hladinu škodlivých látok. V USA bolo predaných asi 5 miliónov takých áut. Tento fakt je už majiteľom týchto áut aj v Európe známy. Nemecký koncern Volkswagen uvedený podvodný softvér inštaloval aj do ďalších typov áut v rámci koncernu, t.j. aj do vozidiel typu Škoda, Seat a Audi. Konkrétne modely vozidiel so spornými motormi si môžete na internete skontrolovať, napr. na http://gazduj.etrend.sk/clanky-gazduj/14-rad-majitelov-skandal-vw-emisie.html. Aj na Slovensku je množstvo áut vybavených podvodným softvérom inštalovaným bez vedomia majiteľov.  Ako právnik nemám pochybnosti, že koncern Volkswagen svojím konaním poškodil veľký počet klientov. Koncernu, ktorý pochybenie priznal, hrozí v USA pokuta až 18 miliárd dolárov. Vyšetrovanie kauzy sa medzitým rozšírilo na ďalšie krajiny a zaoberá sa ňou aj Európska komisia. V reakcii na škandál odstúpil šéf spoločnosti VW Martin Winterkorn.  Volkswagen a Auto Škoda na Slovensku sa vyjadrili, že sa budú snažiť riešiť situáciu s majiteľmi dotknutých vozidiel, avšak časový horizont a presný postup odmietli publikovať. Zatiaľ zverejnili len ospravedlnenie a žiadosť o trpezlivosť.  Na Volkswagen v USA už je podané veľké množstvo žalôb o náhradu škody. V niektorých prípadoch sa domáhajú odškodnenia až 25.000 dolárov za vozidlo. V USA Volkswagen ponúkol majiteľom starších vozidiel ako prvotné odškodnenie na spodnej úrovni cca 1.000 dolárov a pre majiteľov novších typov vozidiel 2.000 až 3.000 dolárov s prísľubom ďalších bližšie nešpecifikovaných náhrad. Zastávam názor, že ochrana práv spotrebiteľov v USA a v jednotlivých členských krajinách EÚ je veľmi podobná. Rozdiel v uplatňovaní nárokov je iba v procesných nástrojoch. V USA a napr. aj v Holandsku je možnosť podávania tzv. hromadných žalôb. V takých prípadoch je oveľa silnejšie procesné postavenie žalobcov na dosiahnutie vyššieho odškodnenia. Na Slovensku to zatiaľ nie je možné. Avšak Holandsko je členom EÚ a holandské právne prostredie je veľmi podobné tomu slovenskému. Teda, keď holandské súdy rozhodnú v žalobných veciach proti koncernu Volkswagen, budú musieť aj slovenské súdy prihliadať na súdnu prax v Holandsku. Inak by sa slovenské súdy vystavovali riziku podávania žalôb na Európsky súd pre ľudské práva.  Nárok na náhradu škody v súčasnosti možno uplatniť podľa § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. V prípade nároku na náhradu škody sa v súdnom konaní musí preukázať protiprávny úkon škodcu, vznik škody, zavinenie a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením. V súdnom konaní o výške škody musí existovať nezvratný dôkaz, ktorým je v takýchto prípadoch spravidla znalecký posudok znalca z príslušného vedného odvetvia. Nakoniec poukazujem na to, že vec náhrady škody voči nemeckej automobilke alebo tuzemským obchodným zástupcom možno uplatňovať aj mimosúdnou cestou. Bez kvalitného právnika však spotrebiteľ nemusí dosiahnuť primerané odškodnenie.
  • Môžu študenti práva poskytovať bezplatné právne rady?

    Na www.najpravo.sk bol dňa 25.09.2015 publikovaný článok Študenti práva budú poskytovať bezplatné právne rady (link: http://www.najpravo.sk/clanky/studenti-prava-budu-poskytovat-bezplatne-pravne-rady.html), v ktorom sa uvádza, že študenti práva na Trnavskej univerzite by mali od akademického roka 2015/2016 v rámci predmetu Klinika ochrany ľudských práv pod odborným vedením učiteľov fakulty poskytovať bezplatné právne poradenstvo tým klientom, ktorí nedokážu vyriešiť svoje problémy štandardnou cestou. S poskytovaním bezplatnej právnej pomoci súvisí viacero problémov, ktoré upravujú viaceré právne predpisy. Je potrebné si uvedomiť, že za súčasného právneho stavu právne poradenstvo môžu poskytovať predovšetkým advokáti podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi poskytuje právne poradenstvo centrum právnej pomoci alebo určení mediátori a advokáti. Iné osoby (bez licencie na poskytovanie právnej pomoci) by nemali poskytovať právnu pomoc, lebo by sa mohlo za určitých okolností jednať o neoprávnené podnikanie podľa ust. § 251 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (nebudem rozvíjať analýzu, čo je a čo nie je podnikanie, kto môže taký trestný čin spáchať a kedy by sa jednalo o prečin). Ani živnostenský zákonník č. 455/1991 Zb. neumožňuje prevádzkovať živnosť – právne poradenstvo. S poskytovaním právneho poradenstva súvisí aj možnosť vzniku škody na ťarchu klienta. Advokáti zo zákona sú povinne poistení pre prípad vzniku škody v súvislosti s výkonom advokácie. Teda, advokátov klient nemusí mať obavu v prípade vzniku škody a odškodnenia. V uvedenom článku nie je uvedené, ako by sa prípadné škody spôsobené študentmi riešili. Z vlastnej advokátskej praxe viem, že v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci majú klienti záujem aj na spisovaní rôznych právnych podaní a zmlúv a na zastupovaní v rôznych konaniach. V článku nie je uvedené, či by aj také spisovanie bolo súčasťou bezplatného poradenstva. Dôvodne však predpokladám, že klienti za študentmi budú prinášať rôzne listiny (aj súdne výzvy a žalobné návrhy) a hoci by im študenti priamo nespisovali právne podania, mohli by im diktovať také podania. V uvedenom článku niet zmienky o tom, kto a za akých podmienok bude skúmať a rozhodovať, či záujemcovia o bezplatné rady si nedokážu vyriešiť svoje problémy štandardnou cestou (tomu celkom dobre nerozumiem – záujemca bez akýchkoľvek obmedzení predsa môže navštíviť centrum právnej pomoci, kde mu pri vstupnej konzultácii dajú odborné usmernenie k riešeniu právneho problému). Tak isto nie je v článku žiadna zmienka o tom, ako sa budú chrániť osobné údaje klientov a všetkých dotknutých osôb, prípadne aký bude postup pri kontakte študentov s utajovanými a chránenými údajmi. Tiež v článku niet zmienky o tom, v akých právnych odvetviach sa budú bezplatné právne rady poskytovať. Bezdomovcom by zrejme vznikol nárok na bezplatnú právnu pomoc ako osobe v materiálnej núdzi, no zrejme títo nebudú cieľovou skupinou študentov. Čo v prípade, že v tej istej veci budú študenti poskytovať právne rady osobám, ktoré majú na výsledku veci protichodný záujem. Vyvstávajú aj otázky, ako sa budú riešiť otázky úniku informácií protistrane a podávanie sťažností. Zdá sa mi, že možno dobrá myšlienka by mohla priniesť do reality viac problémov, ako úžitku. Uznávam, že každý študent si musí odskúšať svoje schopnosti. Napríklad aj chirurgovia raz musia začať operovať, aby to však neskončilo pitvaním, musí sa tak stať pod odborným dohľadom autority a pri plnej právnej zodpovednosti za spôsobené škody začínajúcim lekárom. To, že Trnavská univerzita má schopné autority v oblasti práva, nespochybňujem. V článku však nie je uvedené z legislatívneho pohľadu, ako uvedenú činnosť chce daná univerzita reálne vykonávať. Zákon o vysokých školách podľa mňa neumožňuje vyvíjať vysokej škole vyššie popísané aktivity. Myšlienka právnej pomoci ľuďom v materiálnej núdzi má svoje rácio, no tieto právne vzťahy sú dnes už upravené osobitným zákonom. Trnavská univerzita sa snaží prezentovať zrejme za účelom pritiahnutia záujemcov o štúdium práva, no podľa mňa zvolila nedomyslené riešenie. Určite študenti práva budú súkromne v okruhu svojej rodiny a známych poskytovať bezplatné právne rady. Týmto článkom som nemal na mysli túto situáciu.
  • Alkohol a vodič

    Etylalkohol (etanol, alkohol, lieh, špiritus) je chemická látka niektorými ľuďmi obľúbená pre svoje psychotropné účinky. Obsah tejto čírej tekutiny je závislý od druhu alkoholického nápoja, napr. pivo má obsah 2,8 až 4,7 %, víno okolo 12 %, destiláty najčastejšie 30 – 40 %. Alkohol sa vyrába fermentáciou cukru kvasinkami a ako odpadový produkt vzniká etanol. 1 Tento proces funguje iba do koncentrácie 14 – 16 %. Vyšší obsah alkoholu možno dosiahnuť destiláciou. Bod varu alkoholu je približne 78,4 °C. Vstrebávanie alkoholu sa začína už v ústnej dutine, pokračuje v žalúdku (približne 20 percent vypitého alkoholu) a najviac sa vstrebáva (okolo 80 %) sliznicoutenkéhočreva. Rýchlosť vstrebávania ovplyvňujú viaceré faktory, napr. teplota nápoja, koncentrácia cukrov a oxidu uhličitého (teplé šampanské sa vstrebáva rýchlejšie než menej sladké vychladené víno bez bubliniek), frekvencia pitia, náplň žalúdka a pod. Rýchlosť vstrebávania alkoholu je vyššia, ako rýchlosť jeho vylučovania. Po skončení pitia sa hladina etanolu v krvi ešte nejaký čas zvyšuje. Najvyššia hladina alkoholu v krvi je približne 80 minút po vypití poslednej dávky, tento čas ovplyvňujú už spomínané faktory. Napokon preváži rýchlosť vylučovania nad rýchlosťou vstrebávania a hladina alkoholu sa začne znižovať. Zisťovanie koncentrácie alkoholu je možné viacerými metódami. Napr. dychovou skúškou. V detekčnom prístroji sa nachádzajú kryštály dvojchrómanu draselného, ktorý po reakcii s etanolom zmení farbu zo zelenej na žltú. Zisťovanie hladiny etanolu vo vzorke krvi pracuje na rovnakom princípe. Tieto metódy stanovia koncentráciu etanolu v krvi iba v čase jej odberu.Advokát však pre obranu klienta potrebuje poznať aj koncentráciu alkoholu v čase minulom, napr. v čase spáchania trestného činu. Preto sa robia spätné prepočty, pričom sa vychádza z predpokladu, že každú hodinu poklesne hladina alkoholu v krvi minimálne o 0,12 g/kg a maximálne o 0,2 g/kg hmotnosti. Ak chceme zistiť hmotnosť etanolu v gramoch na kilogram krvi ct v čase t od začiatku požívania alkoholického nápoja, použijeme vzorec 2 kde t= čas od začiatku požívania alkoholického nápoja v hodinách, a = množstvo požitého stopercentného etanolu v gramoch, d = vstrebávací deficit (rozlišujeme medzi množstvom požitého a vstrebaného alkoholu, tento rozdiel v prípade vína a piva predstavuje asi 10 %), m = hmotnosť osoby, r = redukčný faktor (u muža sa rovná 0,7 a u ženy 0,6, príčinou je rozdielne množstvo svaloviny a tukového tkaniva), x = približná rýchlosť odbúravania. Rozdielnu koncentráciu etanolu (v ‰) v krvi u muža a ženy po požití alkoholu ukazuje aj nasledujúca tabuľka (pivo uvažujeme s koncentráciou alkoholu 4,7 %). 3 Zaujímavé je, že pri popíjaní alkoholu prestávajú fungovať schopnosti človeka v tomto poradí: schopnosť súvislej reči, jemná motorika (napr. schopnosť uchopiť pohár), hrubá motorika (napr. schopnosť chodiť), ale pri vytriezvovaní sa vracajú v opačnom poradí: hrubá motorika, jemná motorika, schopnosť súvislej reči. Normálna hranica alkoholu v krvi je do 0,1 promile, pretože alkohol v malých množstvách vzniká činnosťou baktérií v našich črevách. 0,3 – 0,5 ‰ svedčí o požití alkoholického nápoja. Pri množstve 0,5 – 1 ‰ alkoholu v krvi hovoríme, že je prítomná mierna podnapitosť. Pri vyššom množstve alkoholu v krvi rozlišujeme tieto štádiá opitosti (existujú aj iné hodnotenia v závislosti od autorov):
    • 1. stupeň (1 – 1,5 ‰): Človek je spokojný, družný, má veselý výraz tváre, živú mimiku, je výrečný, roztopašný, smeje sa, je priateľský, má pocit sebaistoty, cíti sa povznesene, starosti sa mu zdajú byť ľahšie.
    • 2. stupeň (1,5 – 3 ‰): Človek je nekritický, netaktný, impulzívny, spieva, nepočúva ostatných, tacká sa, vidí dvojmo, možno pozorovať začervenanie, zrýchlený tep, neusporiadané pohyby.
    • 3. stupeň (3 ‰ a viac): Človek začína byť unavený, ospalý, zvracia, bledne v tvári. Môže umrieť za úplne banálnych okolností, ktoré by za triezva hravo zvládol – môže sa utopiť v kaluži vody! Pri vysokých dávkach nastupuje narkotický účinok alkoholu – bezvedomie, necitlivosť, subjekt sa často pomočí a defekuje, má slabý tep, spomalené dýchanie, rozšírené zrenice, ktoré nereagujú na osvit. V najhoršom prípade nastáva zastavenie dýchania mechanizmom utlmenia dychového centra mozgu. Častejšou príčinou smrti je však zadusenie vlastnými zvratkami alebo zapadnutým jazykom.
    Nad 3 ‰ alkoholu v krvi nastáva akútna otrava alkoholom. V ustanovení § 289 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej aj „TZ“) je uvedený trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nasledujúco:   § 289             (1) Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.             (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.             (3) Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
    1. a) hoci bol za taký čin alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin alebo za čin uvedený v odseku 2 prepustený,
    2. b) hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo
    3. c) spôsobil čo aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku,potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
                (4) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, konanie, pri ktorom by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok hromadnej prepravy. Novelou (zákonom č. 313/2011 Z.z.) bolo ustanovenie § 289 TZ upravujúce trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky rozšírené o dve nové skutkové podstaty, ktoré sú upravené v nových odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia, pričom pôvodné odseky 1 a 2 boli prečíslované na odseky 3 a 4. Objektom oboch nových skutkových podstát je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Konanie páchateľa takéhoto skutku sa bude považovať za trestný čin, ak páchateľ bude napríklad viesť motorové vozidlo (prípadne vykonávať inú činnosť, napr. obsluhovať a ovládať veľké a zložité stroje, riadiť technologické procesy v chemickom priemysle, atómových elektrárňach, vykonávať prácu posunovača a pod.) po požití alkoholických nápojov, pričom hodnota alkoholu v krvi bude predstavovať najmenej 0,4762 mg/l alkoholu v krvi (= 1 promile). Delikty, pri ktorých by bola zistená hodnota alkoholu nižšia ako 1 promile, sa budú aj naďalej posudzovať ako priestupky. Naplnenie znakov tohto trestného činu nebude vylučovať ani okolnosť, že páchateľ by v konkrétnom prípade viedol motorové vozidlo (resp. vykonával inú činnosť) inak bezchybne. Hodnota 0,4762 mg/l alkoholu je takou hodnotou, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Pri ostatných návykových látkach bude nevyhnutné spôsobilosť páchateľa dokazovať odborným vyjadrením lekára, prípadne posudkom znalca. V zmysle vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že objektom skutkovej podstaty predmetného prečinu je ochrana spoločnosti pred konaním, ktoré by mohlo ohroziť život, zdravie a majetok. To znamená, že v tomto prípade ide o ohrozujúci trestný čin, ktorý nevyžaduje spôsobenie následku v podobe skutočne vzniknutej ujmy na zdraví alebo materiálnej škody. Na naplnenie objektívnej stránky sa teda vyžaduje vykonávanie činnosti, pri ktorej by potenciálne mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo značnej škody v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si páchateľ spôsobil aplikáciou návykovej látky. Ide o úmyselný trestný čin, teda vyžaduje sa aspoňnepriamy úmysel. Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona sa návykovou látkou na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Alkoholickými nápojmi sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu (§ 1 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb). Omamnými látkami sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami (§ 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch). Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami – viď § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Za inú látku spôsobilú ovplyvniť psychiku človeka možno považovať napríklad riedidlo, lepidlo a čistidlá (tzv. okena). Vedenie motorového vozidla v stave opitosti alebo pod vplyvom drog prípadne iných návykových látokje však vždy potrebné dôkazne preukázať (viď Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Tz 46/68 z 31.05.1968 (judikát pod č. R 54/1968) + Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 5 Tdo 874/2007 zo dňa 22.08.2007 (judikát pod č. R 26/2008)). V zmysle ustálenej súdnej praxe sa pri požití alkoholu v objeme 0,4762 mg/l alkoholu v krvi (1 promile), vychádza z pravidla, že toto množstvo spôsobuje stav vylučujúci spôsobilosť na predmetnú činnosť, k čomubude nevyhnutné nespôsobilosť dokazovať odborným vyjadrením lekára, prípadne posudkom znalca. Hoci zákonodarca vytvoril dve vyššie uvedené skutkové podstaty prečinu podľa § 289 TZ, opomenul vypustiť nižšie uvedené skutkové podstaty zo zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 1 o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
    1. a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
    2. d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,
    3. e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme,
    4. f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisunávyková látka ešte nachádza v jeho organizme…
      Z uvedeného je zrejmé, že ponechanie skutkových podstát priestupkov v zmysle § 22 ods. 1 e), f) zákona o priestupkoch môže mať svoje opodstatnenie vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ nejde o také aplikovanie návykovej látky, ktoré spôsobuje stav vylučujúci spôsobilosť na vedenie motorového vozidla, mohlo by ísť v danom prípade naďalej o priestupok. Avšak čo v prípade § 22 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona o priestupkoch? Z uvedeného vlastne vyplýva, že je možné naďalej prejednať priestupok, ktorý už vykazuje znaky trestného činu, čo môže viesť k tomu, že orgán prejednávajúci priestupok je oprávnený za posudzované konanie uložiť pokutu, hoci daný skutok bude v budúcnosti prejednávaný v trestnom konaní. To môže v konečnom dôsledku znamenať duplicitu sankcie za určité protiprávne konanie a môže byť aj v rozpore so zásadou „ne bis in dem“, ktorú napríklad Európsky súd pre ľudské práva vykladá omnoho širšie a v podstate ju za určitých podmienok vzťahuje aj na prejednanie veci a sankciu za priestupok. V neposlednom rade duplicitné ukladanie sankcií môže byť aj v rozpore s princípom právnej istoty. Ustanovenie § 289 ods. 1 a 2 TZ môže byť v rozpore s viacerými základnými zásadami trestného konania, predovšetkým však so zásadou prezumpcie neviny a právom obvineného na svoju obhajobu, ktoré sú okrem iného garantované aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Objektívna stránka skutkovej podstaty posudzovaného prečinu spočíva v opomenutí zákonnej povinnosti podrobiť sa skúške (odberu) za účelom prípadného zistenia prítomnosti návykovej látky v organizme človeka. To znamená, že pokiaľ v tom čase podozrivá osoba odmietne poskytnúť súčinnosť pri takomto zisťovaní, dopúšťa sa automaticky trestného činu. Uvedené konštatovanie je predovšetkým výrazným zásahom do prezumpcie neviny jednotlivca a nastoľuje v podstate stav – prezumpciu viny. Na základe toho, že ak niekto nesplní svoju zákonnú povinnosť, je zároveň v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkové stavu, vyjadrenou v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. To znamená, že za danej právnej situácie môže byť vznesené obvinenie určitej osobe a táto môže byť aj právoplatne odsúdená, a to len na podklade skutočnosti, že sa nepodrobila testu na zistenie prítomnosti alkoholu (drogy). Nie je totiž vylúčené, že takto môže taká osoba konať aj v dôsledku zmätku, zľaknutia a nedostatku informácií (nemusí vedieť, že takéto konanie samo o sebe je trestným činom), a to aj napriek skutočnosti, že keby sa podrobila odberu krvi, bolo by jej zistené nižšie množstvo látky, než ktoré je sankcionovateľné podľa § 289 ods.1 TZ, prípadne by jej nebola v krvi zistená prítomnosť žiadnej návykovej látky (napríklad pre odstup času od požitia alkoholu).Navyše podotýkam, že obvineného a rovnako aj podozrivú osobu nie je k výpovedi možné nijakým spôsobom nútiť (§ 119 ods. 4 Trestného poriadku), “, čo znamená, že nikoho nemožno nútiť, aby poskytoval dôkazy proti sebe.Odber krvi je výrazným zásahom do ľudskej integrity. Tento zásah do integrity jednotlivca sa vo väčšine prípadov deje na základe právomoci policajta, ktoré mu deleguje ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Aj ustanovenie § 62 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke deleguje príslušníkovi PZ oprávnenie na „vyzvanie vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou“. Zo slovného pojmu „podrobil vyšetreniu“ je zrejmé, že tento v sebe môže zahrňovať aj lekárske vyšetrenie (odber krvi). V tejto súvislosti je preto plne dôvodná otázka, či takýto postup príslušníkov PZ je správny, keďže ak v rozhodnom čase (po vyzvaní vodiča na podrobenie sa dychovej skúške a tento odmietne fúkať, ale chce sa podrobiť odberu krvi) existuje dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu podľa § 289 Trestného zákona (osoba má problém s artikuláciou, prípadne chôdzou a pod.), mali by už od tohto momentu postupovať podľa Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z., teda realizovať prípadný odber krvi podľa § 155 ods. 2 v spojení s ods. 4 Trestného poriadku. Tomuto záveru svedčí aj fakt, že ustanovenie § 32 ods. 1 zákona o policajnom zbore obsahuje iba oprávnenie policajta na vyžiadanie lekárskeho vyšetrenia v súvislosti s požitím alkoholu alebo inej návykovej látky, len pokiaľ ide o objasňovanie priestupku! Pokiaľ je podozrivá osoba zjavne pod vplyvom alkoholu, je potom ťažko predstaviteľné, že takúto osobu môže príslušník PZ kvalifikovane poučiť v zmysle § 155 ods. 6 Trestného poriadku. Na základe vyššie uvedeného preto zastávam názor, že ustanovenie § 289 ods. 2 Trestného zákona možno považovať za vnútorne rozporné so základnými zásadami trestného konania, navyše v prípade prezumpcie neviny a práva na obhajobu aj rozporné aj s Ústavou SR. Na záver chcem poukázať na to, že jedným zo základných dôsledkov jazdy vodiča pod vplyvom alkoholu je fakt, že sa mení reakčný čas, ktorý sa môže predĺžiť o 10 až 30 percent. Vodič pomalšie vyhodnocuje situáciu, odhad rýchlosti a vzdialenosti ostatných vozidiel sa môže zhoršiť až o 25 percent. Ako dokazuje nasledujúca tabuľka, jedna sekunda dokáže rozhodnúť o bytí či nebytí vodiča, jeho posádky a ďalších účastníkov cestnej premávky.  
    Reakčná dráha
    Rýchlosť Vzdialenosťza 1 sek
    40 km/h 11,1 m
    50 km/h 13,9 m
    60 km/h 16,7 m
    80 km/h 22,2 m
    110 km/h 30,6 m
    130 km/h 36,1 m
    140 km/h 38,9 m
    160 km/h 44,4 m
      Alkohol ovplyvňuje vnímanie, najmä zrak a sluch. V prvom rade sa rozostruje zrak, zužuje sa zorné pole a zhoršuje sa periférne videnie. Podobným spôsobom má alkohol dôsledky aj na sluchu. Kým za normálnych okolností je vodič aj pri pustenom rádiu schopný zaregistrovať napríklad výstražné sirény, už po malom množstve alkoholu sirény rozoznať nemusí. Taktiež je nutné si uvedomiť, že každý človek je iný. Niekto znáša alkohol lepšie, niekto horšie. Tolerancia na alkohol je výlučne individuálna a závisí od mnohých faktorov, napríklad od pohlavia, telesnej hmotnosti, rýchlosti konzumácie alkoholu či stravy. Na záver tiež trochu štatistiky dostupnej na internete  
    Počet prípadov alkoholu nad jedno promile
    Región November 2011 December 2011 Január 2012 Február 2012 Marec 2012 Apríl 2012 Máj 2012 Celkom
    Bratislavský kraj 51 96 98 54 80 54 75 508
    Trnavský kraj 60 48 64 39 49 60 67 387
    Trenčiansky kraj 25 41 58 39 54 48 44 309
    Nitriansky kraj 46 54 50 56 38 55 38 337
    Žilinský kraj 48 56 72 51 42 65 58 392
    Banskobystrický kraj 47 61 52 52 45 40 69 366
    Košický kraj 67 63 84 77 80 106 62 539
    Prešovský kraj 59 79 86 35 87 50 68 464
    Celkom 403 498 564 403 475 478 481 3 302
    Zdroj: PZ SR
     
    Odsúdení vodiči
    Kraj Počet odsúdených Spolu
    November 2011 December 2011 Január 2012 Február 2012
    Bratislavský 13 24 50 26 113
    Trnavský 24 26 36 33 119
    Trenčiansky 7 17 11 20 55
    Nitriansky 16 25 24 23 88
    Žilinský 18 29 34 53 134
    Banskobystrický 10 9 19 41 79
    Prešovský 24 28 25 41 118
    Košický 25 33 31 38 127
    Spolu 137 191 230 275 833
    Zdroj: MS SR
      Na internete sú publikované aj nasledujúce články: 1/ Prípad sa udial na pezinskom okresnom súde.O tretej nad ránom za treskúcej januárovej zimy v Grinave zastavili policajti auto, ktorého vodič jazdil zo strany na stranu a dali mu fúkať. Ani na šiesty pokus sa mu to však nepodarilo. Podľa hliadky fúkal slabo a dychovú skúšku tým sabotoval. Podľa vodiča bol prístroj zmrznutý a nefungoval korektne.Nepohodli sa ani na krvnej skúške. Tú vodič totiž odmietol po tom, čo mu policajti povedali, že bude vykonaná na jeho žiadosť, a teda za jeho peniaze.Pre policajtov bol záver jednoznačný. Odmietnutie dychovej, či krvnej skúšky, je totiž jedným z dôvodov na vznesenie obvinenia pre ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky.Sudca však napokon rozhodol inak a mal na to viacero zásadných dôvodov. Ako prvý je fakt, že vodič aj podľa svojej výpovede chcel spolupracovať. Tvrdil, že dychovú skúšku nemaril a vždy na výzvu fúkal do prístroja z plných pľúc.Súhlasil s dychovou skúškou, fúkal do prístroja dräger, ktorý asi zamrzol, pretože vtedy bolo -20 stupňov.Dopravný analytik Jozef Drahovský pripomína, že certifikované prístroje, ktoré používajú naši policajti samé určia, či vodič vyfúkol dostatočné množstvo vzduchu, alebo nie. „Až keď pretečie dostatočné množstvo, vyhodnotia meranie ako úspešné,“ dodal. 2/ Nedávny test Asociácie spotrebiteľov Slovenska dokázal, že dychovú skúšku môže u motoristov ovplyvniť aj požitie potravín, ktoré bežne jedia i deti. Medzi rizikové totiž patrí aj obľúbená tyčinka Margot a keksík Mila. Čo Asociácia spotrebiteľov Slovenska oficiálne potvrdila pred niekoľkými týždňami, však využívajú na svoju obhajobu už dlhšie niektorí vynachádzaví šoféri.Minulý rok dal Najvyšší súd právoplatne za pravdu dvom policajtom prepusteným zo služobného pomeru pre alkohol. Svoju obhajobu postavili práve na keksíkoch Mila a kvapkách proti kašľu. Vyšlo im to.Ministerstvo vnútra im muselo vyplatiť štedré odškodné, každému z nich údajne vyše 30-tisíc eur. V súčasnosti obaja opäť slúžia v policajných radoch a svedomito sa starajú o našu bezpečnosť. 3/Trestný zákon nestanovuje obligatórne, či sudca má alebo nemá, môže alebo nemôže rozhodnúť o prepadnutí alebo zhabaní vozidla. V prvom rade platí podmienka, že trest prepadnutia alebo zhabania veci (v tomto prípade vozidla) nesmie byť v zjavnom nepomere k závažnosti prečinu.„Sudca je nestranný a nezávislý, pozná celú prejednávanú trestnú vec a vie zhodnotiť, aká je miera závažnosti prečinu. Preto vie najlepšie posúdiť proporcionalitu trestu a viny,“ povedala generálna štátna radkyňa ministerstva spravodlivosti Lucia Kurilovská. Podľa jej slov prečin nie je tak spoločensky závažný ako zločin, preto ministerstvo neplánuje pritvrdiť zákon a výslovne stanoviť podmienky odňatia vozidla.Náš Trestný zákon pozná dva inštitúty, ktoré znamenajú prechod súkromného majetku do štátnych rúk. Prvým je trest vo forme prepadnutia veci, druhým je ochranné opatrenie zhabanie veci. Trestný zákon obsahuje viaceré podmienky, kedy môže súd rozhodnúť o prepadnutí veci, v prípade vodičov pôjde najskôr o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.Ďalšou možnosťou je zhabanie veci. Ako ochranné opatrenie sa ukladá vtedy, ak bolo trestné konanie zastavené alebo ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť. Zhabanie veci pripadá do úvahy aj vtedy, ak „to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem“. A jazda pod vplyvom alkoholu alebo používanie auta počas zákazu činnosti by pod túto definíciu mohli patriť. Prepadnutím aj zhabaním sa daná vec, v tomto prípade vozidlo, stáva majetkom štátu.Sudcovia, ktorí nás požiadali o zachovanie anonymity, sú pri posudzovaní trestov za alkohol za volantom veľmi opatrní, nakoľko sa ľahko môžu dostať na tenký ľad. Podľa ich názoru nie je možné skonfiškovať vozidlo len za jazdu pod vplyvom alkoholu, nakoľko by došlo nielen k porušeniu princípu primeranosti trestu, ale aj ústavných práv obvineného. Zabavenie akéhokoľvek majetku má prísne pravidlá, preto každý prípad musia posudzovať individuálne.Ku konfiškácii vozidla by mohli, aspoň teoreticky, pristúpiť za predpokladu, že sa vodič dopustí viacerých trestných činov, napríklad, opakovanej jazdy pod vplyvom alkoholu v kombinácii s porušením zákazu činnosti a dopravnou nehodou s následkami na zdraví. Pokiaľ by vodič nespôsobil nehodu s následkami, konfiškácia už v podstate nie je možná. Namiesto toho by mohol sudca rozhodnúť o odňatí vozidla počas doby trvania zákazu činnosti.