Alkohol a vodič

Etylalkohol (etanol, alkohol, lieh, špiritus) je chemická látka niektorými ľuďmi obľúbená pre svoje psychotropné účinky. Obsah tejto čírej tekutiny je závislý od druhu alkoholického nápoja, napr. pivo má obsah 2,8 až 4,7 %, víno okolo 12 %, destiláty najčastejšie 30 – 40 %. Alkohol sa vyrába fermentáciou cukru kvasinkami a ako odpadový produkt vzniká etanol.

Tento proces funguje iba do koncentrácie 14 – 16 %. Vyšší obsah alkoholu možno dosiahnuť destiláciou. Bod varu alkoholu je približne 78,4 °C.

Vstrebávanie alkoholu sa začína už v ústnej dutine, pokračuje v žalúdku (približne 20 percent vypitého alkoholu) a najviac sa vstrebáva (okolo 80 %) sliznicoutenkéhočreva. Rýchlosť vstrebávania ovplyvňujú viaceré faktory, napr. teplota nápoja, koncentrácia cukrov a oxidu uhličitého (teplé šampanské sa vstrebáva rýchlejšie než menej sladké vychladené víno bez bubliniek), frekvencia pitia, náplň žalúdka a pod. Rýchlosť vstrebávania alkoholu je vyššia, ako rýchlosť jeho vylučovania. Po skončení pitia sa hladina etanolu v krvi ešte nejaký čas zvyšuje. Najvyššia hladina alkoholu v krvi je približne 80 minút po vypití poslednej dávky, tento čas ovplyvňujú už spomínané faktory. Napokon preváži rýchlosť vylučovania nad rýchlosťou vstrebávania a hladina alkoholu sa začne znižovať.

Zisťovanie koncentrácie alkoholu je možné viacerými metódami. Napr. dychovou skúškou. V detekčnom prístroji sa nachádzajú kryštály dvojchrómanu draselného, ktorý po reakcii s etanolom zmení farbu zo zelenej na žltú. Zisťovanie hladiny etanolu vo vzorke krvi pracuje na rovnakom princípe. Tieto metódy stanovia koncentráciu etanolu v krvi iba v čase jej odberu.Advokát však pre obranu klienta potrebuje poznať aj koncentráciu alkoholu v čase minulom, napr. v čase spáchania trestného činu. Preto sa robia spätné prepočty, pričom sa vychádza z predpokladu, že každú hodinu poklesne hladina alkoholu v krvi minimálne o 0,12 g/kg a maximálne o 0,2 g/kg hmotnosti. Ak chceme zistiť hmotnosť etanolu v gramoch na kilogram krvi ct v čase t od začiatku požívania alkoholického nápoja, použijeme vzorec

kde t= čas od začiatku požívania alkoholického nápoja v hodinách, a = množstvo požitého stopercentného etanolu v gramoch, d = vstrebávací deficit (rozlišujeme medzi množstvom požitého a vstrebaného alkoholu, tento rozdiel v prípade vína a piva predstavuje asi 10 %), m = hmotnosť osoby, r = redukčný faktor (u muža sa rovná 0,7 a u ženy 0,6, príčinou je rozdielne množstvo svaloviny a tukového tkaniva), x = približná rýchlosť odbúravania.

Rozdielnu koncentráciu etanolu (v ‰) v krvi u muža a ženy po požití alkoholu ukazuje aj nasledujúca tabuľka (pivo uvažujeme s koncentráciou alkoholu 4,7 %).

Zaujímavé je, že pri popíjaní alkoholu prestávajú fungovať schopnosti človeka v tomto poradí: schopnosť súvislej reči, jemná motorika (napr. schopnosť uchopiť pohár), hrubá motorika (napr. schopnosť chodiť), ale pri vytriezvovaní sa vracajú v opačnom poradí: hrubá motorika, jemná motorika, schopnosť súvislej reči.

Normálna hranica alkoholu v krvi je do 0,1 promile, pretože alkohol v malých množstvách vzniká činnosťou baktérií v našich črevách. 0,3 – 0,5 ‰ svedčí o požití alkoholického nápoja. Pri množstve 0,5 – 1 ‰ alkoholu v krvi hovoríme, že je prítomná mierna podnapitosť. Pri vyššom množstve alkoholu v krvi rozlišujeme tieto štádiá opitosti (existujú aj iné hodnotenia v závislosti od autorov):

• 1. stupeň (1 – 1,5 ‰): Človek je spokojný, družný, má veselý výraz tváre, živú mimiku, je výrečný, roztopašný, smeje sa, je priateľský, má pocit sebaistoty, cíti sa povznesene, starosti sa mu zdajú byť ľahšie.
• 2. stupeň (1,5 – 3 ‰): Človek je nekritický, netaktný, impulzívny, spieva, nepočúva ostatných, tacká sa, vidí dvojmo, možno pozorovať začervenanie, zrýchlený tep, neusporiadané pohyby.
• 3. stupeň (3 ‰ a viac): Človek začína byť unavený, ospalý, zvracia, bledne v tvári. Môže umrieť za úplne banálnych okolností, ktoré by za triezva hravo zvládol – môže sa utopiť v kaluži vody! Pri vysokých dávkach nastupuje narkotický účinok alkoholu – bezvedomie, necitlivosť, subjekt sa často pomočí a defekuje, má slabý tep, spomalené dýchanie, rozšírené zrenice, ktoré nereagujú na osvit. V najhoršom prípade nastáva zastavenie dýchania mechanizmom utlmenia dychového centra mozgu. Častejšou príčinou smrti je však zadusenie vlastnými zvratkami alebo zapadnutým jazykom.

Nad 3 ‰ alkoholu v krvi nastáva akútna otrava alkoholom.

V ustanovení § 289 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej aj „TZ“) je uvedený trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nasledujúco:

§ 289

            (1) Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

            (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

            (3) Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

1. a) hoci bol za taký čin alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin alebo za čin uvedený v odseku 2 prepustený,
2. b) hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo
3. c) spôsobil čo aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku,potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

            (4) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, konanie, pri ktorom by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok hromadnej prepravy.

Novelou (zákonom č. 313/2011 Z.z.) bolo ustanovenie § 289 TZ upravujúce trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky rozšírené o dve nové skutkové podstaty, ktoré sú upravené v nových odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia, pričom pôvodné odseky 1 a 2 boli prečíslované na odseky 3 a 4.

Objektom oboch nových skutkových podstát je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených.

Konanie páchateľa takéhoto skutku sa bude považovať za trestný čin, ak páchateľ bude napríklad viesť motorové vozidlo (prípadne vykonávať inú činnosť, napr. obsluhovať a ovládať veľké a zložité stroje, riadiť technologické procesy v chemickom priemysle, atómových elektrárňach, vykonávať prácu posunovača a pod.) po požití alkoholických nápojov, pričom hodnota alkoholu v krvi bude predstavovať najmenej 0,4762 mg/l alkoholu v krvi (= 1 promile). Delikty, pri ktorých by bola zistená hodnota alkoholu nižšia ako 1 promile, sa budú aj naďalej posudzovať ako priestupky.

Naplnenie znakov tohto trestného činu nebude vylučovať ani okolnosť, že páchateľ by v konkrétnom prípade viedol motorové vozidlo (resp. vykonával inú činnosť) inak bezchybne. Hodnota 0,4762 mg/l alkoholu je takou hodnotou, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Pri ostatných návykových látkach bude nevyhnutné spôsobilosť páchateľa dokazovať odborným vyjadrením lekára, prípadne posudkom znalca.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že objektom skutkovej podstaty predmetného prečinu je ochrana spoločnosti pred konaním, ktoré by mohlo ohroziť život, zdravie a majetok. To znamená, že v tomto prípade ide o ohrozujúci trestný čin, ktorý nevyžaduje spôsobenie následku v podobe skutočne vzniknutej ujmy na zdraví alebo materiálnej škody. Na naplnenie objektívnej stránky sa teda vyžaduje vykonávanie činnosti, pri ktorej by potenciálne mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo značnej škody v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si páchateľ spôsobil aplikáciou návykovej látky. Ide o úmyselný trestný čin, teda vyžaduje sa aspoňnepriamy úmysel.

Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona sa návykovou látkou na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Alkoholickými nápojmi sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu (§ 1 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb). Omamnými látkami sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami (§ 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch). Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami – viď § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Za inú látku spôsobilú ovplyvniť psychiku človeka možno považovať napríklad riedidlo, lepidlo a čistidlá (tzv. okena).

Vedenie motorového vozidla v stave opitosti alebo pod vplyvom drog prípadne iných návykových látokje však vždy potrebné dôkazne preukázať (viď Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Tz 46/68 z 31.05.1968 (judikát pod č. R 54/1968) + Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 5 Tdo 874/2007 zo dňa 22.08.2007 (judikát pod č. R 26/2008)). V zmysle ustálenej súdnej praxe sa pri požití alkoholu v objeme 0,4762 mg/l alkoholu v krvi (1 promile), vychádza z pravidla, že toto množstvo spôsobuje stav vylučujúci spôsobilosť na predmetnú činnosť, k čomubude nevyhnutné nespôsobilosť dokazovať odborným vyjadrením lekára, prípadne posudkom znalca.

Hoci zákonodarca vytvoril dve vyššie uvedené skutkové podstaty prečinu podľa § 289 TZ, opomenul vypustiť nižšie uvedené skutkové podstaty zo zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 1 o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

1. a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
2. d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,
3. e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme,
4. f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisunávyková látka ešte nachádza v jeho organizme…

Z uvedeného je zrejmé, že ponechanie skutkových podstát priestupkov v zmysle § 22 ods. 1 e), f) zákona o priestupkoch môže mať svoje opodstatnenie vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ nejde o také aplikovanie návykovej látky, ktoré spôsobuje stav vylučujúci spôsobilosť na vedenie motorového vozidla, mohlo by ísť v danom prípade naďalej o priestupok. Avšak čo v prípade § 22 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona o priestupkoch? Z uvedeného vlastne vyplýva, že je možné naďalej prejednať priestupok, ktorý už vykazuje znaky trestného činu, čo môže viesť k tomu, že orgán prejednávajúci priestupok je oprávnený za posudzované konanie uložiť pokutu, hoci daný skutok bude v budúcnosti prejednávaný v trestnom konaní. To môže v konečnom dôsledku znamenať duplicitu sankcie za určité protiprávne konanie a môže byť aj v rozpore so zásadou „ne bis in dem“, ktorú napríklad Európsky súd pre ľudské práva vykladá omnoho širšie a v podstate ju za určitých podmienok vzťahuje aj na prejednanie veci a sankciu za priestupok. V neposlednom rade duplicitné ukladanie sankcií môže byť aj v rozpore s princípom právnej istoty.

Ustanovenie § 289 ods. 1 a 2 TZ môže byť v rozpore s viacerými základnými zásadami trestného konania, predovšetkým však so zásadou prezumpcie neviny a právom obvineného na svoju obhajobu, ktoré sú okrem iného garantované aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Objektívna stránka skutkovej podstaty posudzovaného prečinu spočíva v opomenutí zákonnej povinnosti podrobiť sa skúške (odberu) za účelom prípadného zistenia prítomnosti návykovej látky v organizme človeka. To znamená, že pokiaľ v tom čase podozrivá osoba odmietne poskytnúť súčinnosť pri takomto zisťovaní, dopúšťa sa automaticky trestného činu. Uvedené konštatovanie je predovšetkým výrazným zásahom do prezumpcie neviny jednotlivca a nastoľuje v podstate stav – prezumpciu viny. Na základe toho, že ak niekto nesplní svoju zákonnú povinnosť, je zároveň v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkové stavu, vyjadrenou v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. To znamená, že za danej právnej situácie môže byť vznesené obvinenie určitej osobe a táto môže byť aj právoplatne odsúdená, a to len na podklade skutočnosti, že sa nepodrobila testu na zistenie prítomnosti alkoholu (drogy). Nie je totiž vylúčené, že takto môže taká osoba konať aj v dôsledku zmätku, zľaknutia a nedostatku informácií (nemusí vedieť, že takéto konanie samo o sebe je trestným činom), a to aj napriek skutočnosti, že keby sa podrobila odberu krvi, bolo by jej zistené nižšie množstvo látky, než ktoré je sankcionovateľné podľa § 289 ods.1 TZ, prípadne by jej nebola v krvi zistená prítomnosť žiadnej návykovej látky (napríklad pre odstup času od požitia alkoholu).Navyše podotýkam, že obvineného a rovnako aj podozrivú osobu nie je k výpovedi možné nijakým spôsobom nútiť (§ 119 ods. 4 Trestného poriadku), “, čo znamená, že nikoho nemožno nútiť, aby poskytoval dôkazy proti sebe.Odber krvi je výrazným zásahom do ľudskej integrity. Tento zásah do integrity jednotlivca sa vo väčšine prípadov deje na základe právomoci policajta, ktoré mu deleguje ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Aj ustanovenie § 62 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke deleguje príslušníkovi PZ oprávnenie na „vyzvanie vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou“. Zo slovného pojmu „podrobil vyšetreniu“ je zrejmé, že tento v sebe môže zahrňovať aj lekárske vyšetrenie (odber krvi). V tejto súvislosti je preto plne dôvodná otázka, či takýto postup príslušníkov PZ je správny, keďže ak v rozhodnom čase (po vyzvaní vodiča na podrobenie sa dychovej skúške a tento odmietne fúkať, ale chce sa podrobiť odberu krvi) existuje dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu podľa § 289 Trestného zákona (osoba má problém s artikuláciou, prípadne chôdzou a pod.), mali by už od tohto momentu postupovať podľa Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z., teda realizovať prípadný odber krvi podľa § 155 ods. 2 v spojení s ods. 4 Trestného poriadku. Tomuto záveru svedčí aj fakt, že ustanovenie § 32 ods. 1 zákona o policajnom zbore obsahuje iba oprávnenie policajta na vyžiadanie lekárskeho vyšetrenia v súvislosti s požitím alkoholu alebo inej návykovej látky, len pokiaľ ide o objasňovanie priestupku! Pokiaľ je podozrivá osoba zjavne pod vplyvom alkoholu, je potom ťažko predstaviteľné, že takúto osobu môže príslušník PZ kvalifikovane poučiť v zmysle § 155 ods. 6 Trestného poriadku. Na základe vyššie uvedeného preto zastávam názor, že ustanovenie § 289 ods. 2 Trestného zákona možno považovať za vnútorne rozporné so základnými zásadami trestného konania, navyše v prípade prezumpcie neviny a práva na obhajobu aj rozporné aj s Ústavou SR.

Na záver chcem poukázať na to, že jedným zo základných dôsledkov jazdy vodiča pod vplyvom alkoholu je fakt, že sa mení reakčný čas, ktorý sa môže predĺžiť o 10 až 30 percent. Vodič pomalšie vyhodnocuje situáciu, odhad rýchlosti a vzdialenosti ostatných vozidiel sa môže zhoršiť až o 25 percent. Ako dokazuje nasledujúca tabuľka, jedna sekunda dokáže rozhodnúť o bytí či nebytí vodiča, jeho posádky a ďalších účastníkov cestnej premávky.

Alkohol ovplyvňuje vnímanie, najmä zrak a sluch. V prvom rade sa rozostruje zrak, zužuje sa zorné pole a zhoršuje sa periférne videnie. Podobným spôsobom má alkohol dôsledky aj na sluchu. Kým za normálnych okolností je vodič aj pri pustenom rádiu schopný zaregistrovať napríklad výstražné sirény, už po malom množstve alkoholu sirény rozoznať nemusí.

Taktiež je nutné si uvedomiť, že každý človek je iný. Niekto znáša alkohol lepšie, niekto horšie. Tolerancia na alkohol je výlučne individuálna a závisí od mnohých faktorov, napríklad od pohlavia, telesnej hmotnosti, rýchlosti konzumácie alkoholu či stravy.

Na záver tiež trochu štatistiky dostupnej na internete

Na internete sú publikované aj nasledujúce články:

1/ Prípad sa udial na pezinskom okresnom súde.O tretej nad ránom za treskúcej januárovej zimy v Grinave zastavili policajti auto, ktorého vodič jazdil zo strany na stranu a dali mu fúkať. Ani na šiesty pokus sa mu to však nepodarilo. Podľa hliadky fúkal slabo a dychovú skúšku tým sabotoval. Podľa vodiča bol prístroj zmrznutý a nefungoval korektne.Nepohodli sa ani na krvnej skúške. Tú vodič totiž odmietol po tom, čo mu policajti povedali, že bude vykonaná na jeho žiadosť, a teda za jeho peniaze.Pre policajtov bol záver jednoznačný. Odmietnutie dychovej, či krvnej skúšky, je totiž jedným z dôvodov na vznesenie obvinenia pre ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky.Sudca však napokon rozhodol inak a mal na to viacero zásadných dôvodov. Ako prvý je fakt, že vodič aj podľa svojej výpovede chcel spolupracovať. Tvrdil, že dychovú skúšku nemaril a vždy na výzvu fúkal do prístroja z plných pľúc.Súhlasil s dychovou skúškou, fúkal do prístroja dräger, ktorý asi zamrzol, pretože vtedy bolo -20 stupňov.Dopravný analytik Jozef Drahovský pripomína, že certifikované prístroje, ktoré používajú naši policajti samé určia, či vodič vyfúkol dostatočné množstvo vzduchu, alebo nie. „Až keď pretečie dostatočné množstvo, vyhodnotia meranie ako úspešné,“ dodal.

2/ Nedávny test Asociácie spotrebiteľov Slovenska dokázal, že dychovú skúšku môže u motoristov ovplyvniť aj požitie potravín, ktoré bežne jedia i deti. Medzi rizikové totiž patrí aj obľúbená tyčinka Margot a keksík Mila. Čo Asociácia spotrebiteľov Slovenska oficiálne potvrdila pred niekoľkými týždňami, však využívajú na svoju obhajobu už dlhšie niektorí vynachádzaví šoféri.Minulý rok dal Najvyšší súd právoplatne za pravdu dvom policajtom prepusteným zo služobného pomeru pre alkohol. Svoju obhajobu postavili práve na keksíkoch Mila a kvapkách proti kašľu. Vyšlo im to.Ministerstvo vnútra im muselo vyplatiť štedré odškodné, každému z nich údajne vyše 30-tisíc eur. V súčasnosti obaja opäť slúžia v policajných radoch a svedomito sa starajú o našu bezpečnosť.

3/Trestný zákon nestanovuje obligatórne, či sudca má alebo nemá, môže alebo nemôže rozhodnúť o prepadnutí alebo zhabaní vozidla. V prvom rade platí podmienka, že trest prepadnutia alebo zhabania veci (v tomto prípade vozidla) nesmie byť v zjavnom nepomere k závažnosti prečinu.„Sudca je nestranný a nezávislý, pozná celú prejednávanú trestnú vec a vie zhodnotiť, aká je miera závažnosti prečinu. Preto vie najlepšie posúdiť proporcionalitu trestu a viny,“ povedala generálna štátna radkyňa ministerstva spravodlivosti Lucia Kurilovská. Podľa jej slov prečin nie je tak spoločensky závažný ako zločin, preto ministerstvo neplánuje pritvrdiť zákon a výslovne stanoviť podmienky odňatia vozidla.Náš Trestný zákon pozná dva inštitúty, ktoré znamenajú prechod súkromného majetku do štátnych rúk. Prvým je trest vo forme prepadnutia veci, druhým je ochranné opatrenie zhabanie veci. Trestný zákon obsahuje viaceré podmienky, kedy môže súd rozhodnúť o prepadnutí veci, v prípade vodičov pôjde najskôr o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.Ďalšou možnosťou je zhabanie veci. Ako ochranné opatrenie sa ukladá vtedy, ak bolo trestné konanie zastavené alebo ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť. Zhabanie veci pripadá do úvahy aj vtedy, ak „to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem“. A jazda pod vplyvom alkoholu alebo používanie auta počas zákazu činnosti by pod túto definíciu mohli patriť. Prepadnutím aj zhabaním sa daná vec, v tomto prípade vozidlo, stáva majetkom štátu.Sudcovia, ktorí nás požiadali o zachovanie anonymity, sú pri posudzovaní trestov za alkohol za volantom veľmi opatrní, nakoľko sa ľahko môžu dostať na tenký ľad. Podľa ich názoru nie je možné skonfiškovať vozidlo len za jazdu pod vplyvom alkoholu, nakoľko by došlo nielen k porušeniu princípu primeranosti trestu, ale aj ústavných práv obvineného. Zabavenie akéhokoľvek majetku má prísne pravidlá, preto každý prípad musia posudzovať individuálne.Ku konfiškácii vozidla by mohli, aspoň teoreticky, pristúpiť za predpokladu, že sa vodič dopustí viacerých trestných činov, napríklad, opakovanej jazdy pod vplyvom alkoholu v kombinácii s porušením zákazu činnosti a dopravnou nehodou s následkami na zdraví. Pokiaľ by vodič nespôsobil nehodu s následkami, konfiškácia už v podstate nie je možná. Namiesto toho by mohol sudca rozhodnúť o odňatí vozidla počas doby trvania zákazu činnosti.